GSW

Dnes má globálna ekonomika jednu ohromujúcu schopnosť, a to krajinu udržať v hypotetickej „hojnosti“ (ľudstvo hľadá takmer posadnutosťou potešenie, materialistické ciele a neprirodzenú moc). Otázkou ostáva, že či správnym spôsobom života na našej „konečnej“ a životodarnej planéte, v akom prostredí a dokedy?! V súčasnej dobe je globálna ľudská populácia dostatočne veľká a technologicky vyspelá k tomu, aby umožnila ľuďom v dostatočnej miere manipulovať so životným prostredím (manipuláciou životného prostredia sa rozumie zmena a zásah človeka v prostredí). Technologická sila modernej priemyselnej spoločnosti a ľudstvo tvoria tandem globálnej sily, s nevšednou schopnosťou manipulovať prirodzený svet. Zmeny spôsobené človekom voči biosfére sú tou skutočnou príčinou vyhynutia nespočetných druhov voľne žijúcich živočíchov a vzniku prírodných anomálii. Ak by súčasný trend manipulácie so ŽP mal tendenciu pokračovať, tak v tom prípade môžeme očakávať zvyšujúci nárast neprirodzených javov, odporu prírody a rozsiahle škody na životnom prostredí. Preto pokladám nasledujúci sumár myšlienok za hlavnú výzvu a zároveň dôsledok modernej ekologickej krízy, vychádzajúc zo subjektívneho pohľadu autora tohto príspevku. Ak chceme využívať prírodne zdroje (veď sme súčasťou ekosystému) bez katastrofálneho vykorisťovania a dôsledkov, musíme pochopiť najprv prírodu, a potom môžeme čerpať prírodné zdroje, žiť s ňou v prirodzenej harmónii a v zdraví so svojimi blížnymi. Musíme sa jednoducho naučiť uspokojovať naše potreby v symbióze s prírodou, a nie „kŕmiť“ svoju chamtivosť a „modernú“ posadnutosť, pretože zdroje našej planéty sú bohužiaľ obmedzené. Keby, väčšinou ľuďmi nedocenené prírodné zdroje, akým sú ovzdušie, voda a pôda, mali byť intenzívne znečisťované, tak asi nemusím zdôrazňovať hrozbu vážnych a katastrofálnych následkov. Ľudstvo sa teraz urputne snaží hľadať spôsoby a prostriedky, ako zastaviť alebo obmedziť problém globálneho znečisťovania nášho prostredia, ktoré ohrozuje dlhodobo naše zdravie (hlavne naše budúce generácie). Veľa ľudí a vlád sa našťastie domnieva, že je krajne nezodpovedné a amorálne ponúknuť tak znečistenú planétu pre naše budúce generácie. Ak ľudstvo nebude schopné konať s vedomím úcty a zodpovednosti k svojmu prirodzenému prostrediu (tým zároveň aj k svojim blížnym a nenarodenej budúcej generácie), tak bude musieť v krátkom časovom horizonte nájsť takú cestu a postoj k životnému prostrediu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršovaniu súčasného globálneho znečisťovania. Už vo viacerých mojich príspevkoch som sa snažil upriamiť pozornosť ľudí na danú a nemennú skutočnosť, že človek nie je jediným obyvateľom prírody. Človek sa od samého začiatku svojej existencie, a so zvyšujúcou sa intenzitou ľudskej populácie snaží prispôsobiť povahu životného prostredia svojim potrebám, čo je jednoducho a dlhodobo nemožné. Podotýkam, že sa už obrovské množstvo ľudskej práce vynaložilo na transformáciu prírody. Ľudia sa nechcú vzdať svojich privilégií, a to znamená, že ľudstvo bude ďalej neúmerne vplývať na prírodné prostredie a prírodné prostredie bude ďalej úmerne vplývať na ľudstvo. Na konci určite príroda zvíťazí, čo samozrejme u nedôverčivých a nezodpovedných vedie k neustálej dileme a následnej nezodpovednosti. Vzťah človeka k prírode sa líši zásadne s jeho umiestnením vo svete. Preto mnoho ľudí verí v históriu, že ľudská etika a morálka sú teraz v kontexte prístupu k prírode na bode obratu a tým by malo dôjsť k zásadnejším zmenám. Veď napokon domácou úlohou 21. storočia je vytvoriť udržateľnú globálnu spoločnosť, ktorá udrží výhody industrializácie do budúcnosti na dobu neurčitú, umožní prístup k týmto výhodám pre všetkých ľudí na celom svete a zachová kvalitu životného prostredia (ekosystémov) a biodiverzity. K takým výhodám patrí napríklad udržateľné poľnohospodárstvo, integrované riadenie zdrojov a udržateľné zásahy hospodárenia v lesoch, ktoré znižujú napríklad zraniteľnosť voči zmene klímy.
Aj keď praktické zásady často nemožno oddeliť od krátkodobých kompromisov medzi ekologickou udržateľnosťou a ďalšími sociálnymi problémami. Prečo? Dnešný moderný sociálny systém je zraniteľný voči prostrediu nielen o závažnosť požiadaviek, ktoré ekosystémy môžu poskytnúť a udržiavať, ale aj o schopnosť modernej vedy a techniky na manipuláciu ekosystémov za účelom splnenia týchto požiadaviek. Bohužiaľ aj keď žijeme v dobe modernej a vyspelej technológie, nemáme dostatok vedeckých poznatkov o možnosti „prekračovania“ hraníc zmien v ekosystémoch, ktoré si človek voči ním môže dovoliť. Práve preto sa ľudia budú musieť naučiť komunikovať s prírodnými ekosystémami tak, aby prežili, a vytvorili udržateľnú a zodpovednú interakciu potrebnú k zdravému a funkčnému životu na Zemi.
Záverom by som rád predostrel aj možnosti, ktoré by mali prispieť k udržateľnému rastu a funkčnému životu v našej krajine. Zásadný a strategický krok v komunikácii s ekosystémami (pomenujme ho adaptačnou stratégiou) vidím v hodnotení ich zraniteľnosti , čo bude zároveň v budúcnosti kľúčovým prvkom v úspechu zmeny klímy. Táto identifikácia by mala predpovedať aj pravdepodobné vplyvy zmeny klímy a dôsledky týchto vplyvov na ľudskú populáciu a ekosystémové služby – napríklad vody, stav lesov, koexistencia živočíšstva (napríklad vývoj včelstva a ich stav opeľovania) a iné. Tento návrh hodnotenia (ako súčasť adaptačnej stratégie) súvisí s už predostretým návrhom na vytvorenie určitej formy asociácie ministerstvom ŽP SR na celkovú podporu ekologického a environmentálneho aspektu a za účelom legislatívneho nástroja (komplexného vplyvu dlhodobých stratégií MŽP na spoločnosť a priemysel) prijať zásadnú politiku životného prostredia a stanoviť všetky potrebné prvky na dosiahnutie udržateľnosti, hospodárskeho rastu, konkurencieschopnosti a zdravého prostredia.