Naše domácnosti a pracoviská sú z pohľadu stability energetických dodávok bezpečné? Aké kroky v znižovanie našej závislosti na dovoze vykonávame my a štát?

11. januára 2013, Ing. Florián KISS, Hospodárstvo SR-energetická politika SR-Energetické bezpečnosť

Čo je energetická bezpečnosť z pohľadu bežného občana, politika a štátu? Poďme po poradí: Z pohľadu občana je možné vnímať energetickú bezpečnosť ako samostatný rozširujúci sa aspekt bezpečnosti (štátu), po boku vojenskej, hospodárskej, či environmentálnej bezpečnosti, alebo ako ich podriadený a doplňujúci aspekt (napríklad hospodárskej bezpečnosti). S určitosťou sa núkajú práve z pohľadu bežného občana tri základné otázky: (1) koho/čo chrániť; (2) pred kým/čím chrániť; (3) kto a ako má chrániť? Konečným spotrebiteľom je občan, inštitúcie (kancelárie, nemocnice office house, poskytovatelia služieb a atď) a výrobné jednotky. Chrániť pred defraudáciou zdrojov a neúmerným navyšovaním cien energií. Chrániť by mal štát v zastúpení s politikmi a vypracovaním dôkladnej a dlhodobej energetickej politiky zastrešujúcej aj samotný oddiel energetickej bezpečnosti. Energetická bezpečnosť znamená spoľahlivú dodávku energie a prístup k energetickým zdrojom a palivám v požadovanom množstve a kvalite a za primerané ceny. Energetická bezpečnosť závisí od bezpečnosti zásobovania a tiež od technickej bezpečnosti energetických zariadení a to najmä v súvislosti s rastom nákladov na výrobu energie, stabilitou energetických dodávok a ochranou životného prostredia. Táto tematika je čoraz zaujímavejšou politickou predlohou jednotlivých vlád vzhľadom na rýchle ubúdanie svetových zásob ropy a privilegovania zdrojov energií monopolnými veľko vlastníkmi-štátmi podnecujúce vzájomné hospodárske a finančné konflikty. Rýchlo postupujúce klimatické zmeny vytvárajú čoraz silnejší tlak práve cez politikov na zmenu orientácie energetiky z fosílnych palív na iné druhy energetických zdrojov a tým rastie aj význam samotnej energetickej bezpečnosti. Dopady vysokých cien ropy sa premietajú do cien ostatných energetických surovín, a vlastne do celého hospodárstva. Skutočnosť, že zmeny cien energií voliči priamo pociťujú vo svojich peňaženkách vzbudzuje záujem nielen médií, ale aj politikov. Preto myšlienka „nezávislosti naberá na obrátkach a presadzuje sa celosvetová myšlienka, že: Musíme byť nezávislí – a to nielen z dovážanej ropy, ale aj od samotnej ropy. Môžeme ešte obrátiť „monopolnú vládu ropy na soľ“, ale musíme konať teraz! V štáte, ktorý je odkázaný na dovoz fosílnych energetických zdrojov (Slovensko dováža 98% ropy a 98% zemného plynu) tam energetická bezpečnosť závisí najmä od vonkajších geopolitických aspektov, možností uskladnenia energetických zdrojov a ich alternatívami-náhrady inými zdrojmi. Tieto otázky ostávajú v kompetencii jednotlivých vlád, avšak postupné prepájanie energetických trhov (v našom prípade) v rámci EÚ do jedného silného bloku presúva niektoré otázky energetickej politiky do rámca politickej agendy EÚ. Táto skutočnosť vytvára pre EÚ mimoriadne zraniteľnú a strategicky nevýhodnú budúcnosť a núti jej členské štáty hľadať možnosti na zvyšovanie vlastnej energetickej bezpečnosti. Jednou zo spoločných možností v rámci V4 ostáva diverzifikácia, a to nielen diverzifikácia zdrojov, ale i surovinových trás. Diskusia na túto tému prebehla už viackrát, avšak málo zásadnejších vecí bolo zrealizovaných. Potrebujeme hľadať nielen nové surovinové zdroje, no i nové spôsoby prepojenia, a to nielen medzi východom a západom, ale tiež v rámci severo-južnej dimenzie. Vďaka geopolitike 20. storočia sme zdedili veľmi špecifickú situáciu, v rámci ktorej je naša energetická bezpečnosť previazaná predovšetkým s východom nášho kontinentu. Práve krízové obdobie v roku 2009 preverilo v praxi pojem diverzifikácie a nastolili možnosti spätného chodu prúdenia plynu a to zo západu na východ (namiesto monopolného smeru východ-západ). Slovensko by sa však  predovšetkým malo sústrediť na riešenia, ktoré sú realizovateľné jeho vlastnými silami. To znamená, že v prvom rade diverzifikovať dodávky dovozom nórskeho zemného plynu z Českej republiky, rozšíriť uskladňovacie kapacity výstavbou ďalších podzemných zásobníkov zemného plynu a prepojenie na maďarskú a poľskú plynárenskú sústavu. Navyše by získalo aj prístup k plynu, ktorý prijme  terminál na skvapalnený plyn  Świnoujście pri Baltickom mori. Pripojením k maďarskej plynárenskej sieti Slovensko získa prístup k maďarským podzemným zásobníkom, ktorých kapacita je 3,6 miliárd kubíkov. Z nich Maďari počas krízy zásobovali Srbsko. Okrem toho cez Maďarsko  vedie aj cesta k  terminálu na skvapalnený plyn Omišalj v Chorvátsku. Prichádza subvencia štátu a práve z tohto dôvodu, je potrebné zamerať sa na tie aspekty energetickej bezpečnosti, ktoré trhový mechanizmus nedokáže spontánne zabezpečiť, a štát musí vytvoriť legislatívne alebo ekonomické incentívy pre ekonomických aktérov, aby tieto ciele vo verejnom záujme splnili. Kým štát má zvyčajne za úlohu maximalizovať bezpečnosť svojich občanov, moderný sociálny štát k tomuto cieľu pridáva aj snahu maximalizovať (podmienky pre) prosperitu svojich občanov. Predikcia a vyčerpanie možností diverzifikácie nastoľuje ďalšie objektívne pole možnosti, ktoré upevňujú snahu znižovania závislosti: (-vhodný energetický mix, -znižovanie energetickej náročnosti hospodárstva, -využívanie domácich a obnoviteľných zdrojov energie a -znižovanie spotreby fosílnych palív). Energetická bezpečnosť regiónov úzko súvisí so samotnou diverzifikáciou, s decentralizáciou energetiky a dekoncentráciou vplyvu v tomto sektore. Regióny by nemali iba pasívne čakať na to, čo vymyslia vlády krajín a bruselská administratíva, ale čím skôr vytvoriť funkčné mechanizmy proti vývozu svojich energetických zdrojov (napr. dreva a drevného odpadu) a predaju majetku, ktorý je využiteľný na výrobu čistej energie (napr. pozemky pre solárne elektrárne, lesy, staré objekty, ktoré kedysi slúžili ako vodné mlyny a podobne). Sú to procesy, ktoré môžu obrátiť ekonomickú stagnáciu vidieckych regiónov na cestu k prosperite a rozvoju. Práve z uvedených dôvodov, je potrebné zamerať sa na tie aspekty energetickej bezpečnosti, ktoré trhový mechanizmus nedokáže spontánne zabezpečiť, a štát musí vytvoriť legislatívne alebo ekonomické motivátory pre ekonomických aktérov (právnické a fyzické osoby), aby tieto ciele vo verejnom záujme splnili. Predpokladám, že tento príspevok je pre väčšinu občanov ľahostajným, ale tieto skutočnosti nie sú v žiadnom prípade triviálne.