Slovensko si v dostatočnej miere neuvedomuje svoj modrý „klenot“- sme pripravení optimálne nakladať s týmto v súčasnosti najcennejším klenotom? Je voda v našom ponímaní existenčným a energetickým zdrojom, alebo pre vybraných LEN ekonomickým zdrojom?

Vodné zdroje (pramene) pitných vôd by mali byť obsiahnuté v bezpečnostnej stratégii nielen životného prostredia, ale aj hospodárstva. Prečo? Pravdepodobne je jedným z najviac využívaných a cenných zdrojov, ktoré máme. Malo by sa vytvoriť integrované a spoločné úsilie so širším ekonomickým rozhodovaním zainteresovaných strán (vláda, investori, mimovládne organizácie a užívatelia vôd ako samosprávy, poľnohospodárstvo a priemysel). Prioritným cieľom  tohto spoločného úsilia by malo byť vytvoriť udržateľné a nákladovo efektívne riešenie na pokrytie a splnenie stále rastúcich požiadaviek (na VODU) vyplývajúcich z ekonomického a populačného rastu. Tvorcovia politík, občianska spoločnosť a podnikateľský sektor po celom svete si stále viac uvedomujú problém globálnych vodných zdrojov a potrebu citlivej starostlivosti narábať s týmito zdrojmi. Stále sa rozširujúci dopyt po vode, rast svetovej populácie a ekonomiky v kombinácii s dôsledkami zmeny klímy generujú už teraz alarmujúci nedostatok vody  v mnohých častiach sveta  a spolu s ňou sme svedkami závažného poškodenia životnej úrovne, ľudského zdravia a ekosystémov. Do 20 rokov, bude dopyt po vode o  40 percent vyšší ako je dnes, a viac ako 50 percent v rozvíjajúcich sa častiach sveta.  Ak  miestne, národné a globálne spoločenstvá nevytvoria stratégiu integrovaného spoločného úsilia o spravovanie modrého „klenotu“, tak bude oveľa viac „smädných“ dedín, regiónov, degradovaného prostredia a hospodársky rozvoj a rast bude ohrozený v mnohých krajinách. Riešenie problému nedostatku vody musí byť globálnou prioritou a nemôže byť ignorovaný, veď priamo ovplyvňuje napríklad ľudský blahobyt a môže sa podieľať na rastúcich obchodných rizikách a významných obchodných hrozieb.
Riešením sú globálne súbory opatrení, ktoré by mali byť aplikované v jednotlivých častiach svetovej ekonomiky, populácie a geopolitiky. Riešenie týchto problémov je v zásade možné a nemusí byť neprimerane drahé. Primárnymi krokmi by mali byť zvýšenie efektivity využívania vodných zdrojov, zníženie náročnosti (spotreby vody) zvlášť v poľnohospodárstve, ktoré je najväčším spotrebiteľom vody vo svete (až 70% celkovej spotreby vody) a nesmieme zabudnúť ani na vodné elektrárne.
Už teraz vieme skonštatovať, že VODA si bude vyžadovať VIAC politickej pozornosti a strategického myslenia. Neodmysliteľnou súčasťou stratégie budú aj ťažké kompromisy, nepopulárne opatrenia zmeny politiky (napríklad nami navrhovaná asociácia pri MŽP SR, ktorá pri viac doliehala a riadila vplyvy na celkové životné prostredie) a prijatie úsporných techník a technológií  napríklad v poľnohospodárstve (voda, ktorá sa perfektne hodí pre poľnohospodárstvo môže a nemusí byť vhodná pre priemyselné použitie, alebo pre ľudskú potrebu a bude vyžadovať len „liečbu“ s cieľom použitia). Ako ďalší primárny krok by malo byť riešenie vodných otázok, čiže dostatočných „surových“ zdrojov vody (voda, ktorá je k dispozícii po celý rok – „modrá voda“, je odlišná od vody, na ktorú sa môžu užívatelia spoľahnúť iba v jednom období – „sivá voda“. Musíme jednoznačne rozlišovať kvalitu a spoľahlivosť vody, ako je potrebné rozlišovať aj medzi činnosťami, ktoré môžu byť podporované, a preto hodnota vody bude rozdielna) ich produktivita, technické možnosti dodávok vody, environmentálna a zdraviu nezávadná dlhodobá bezpečnosť týchto zdrojov. Dôkladná analýza „modrého klenotu“ postavená na reálnych údajoch, môže poskytnúť dostatočne robustný základ pre zmysluplné riešenie vodného bohatstva. Z ďalších kľúčových riešení je vypracovanie mikroekonomickej analýzy nákladov a potenciálu z radu súčasných technických opatrení a samotnej udržateľnosti. V každom prípade riešení je zadovážiť rovnováhu medzi ponukou a dopytom! Nástrojom k vytvoreniu rovnováhy bude aj vytvorenie budúcich scenárov (pre každý scenár mať nákladovú krivku), pred ktorými by krajina stála v rozhodovaní  vhodnej voľby ekonomickej činnosti. Rozhodnutie nemôže byť prijaté len na základe kvantitatívnych výpočtov samotných vodných zdrojov, ale rozhodujúcimi prvkami týchto nástrojov budú definované hranice kompromisov pre diskusiu aj mimo tradičného odvetvia vodného hospodárstva.
Počiatky zmien sú na ceste a tam je dobrý dôvod sa domnievať, že voda bude významnou investičnou témou pre verejnosť, mnohostranné a súkromné ​​finančné inštitúcie v najbližších desaťročiach. Prekonanie týchto prekážok si bude vyžadovať  integrovaný program transformácie sektora vodného hospodárstva. Vízia vodných zdrojov pomôže napríklad do budúcna určiť mieru medzi ponukou a dopytom, poslúži ako súbor dát nákladov do vodných zdrojov a ekonomických súborov. Cesta k  bezpečnosti vodných zdrojov si bude vyžadovať určitú kombináciu zo základných spôsobov zásobovania vodou a dopytu: rozšírenie ponuky, zvýšenie produktivity existujúcich využívaných vodných zdrojov a znižovanie dopytu tým, že posunie ekonomiku k menšej spotrebe vody – intenzívnej aktivite (dozor cez asociáciu v priemysle, poľnohospodárstve a enviro výchove).