Výber techniky k zmene správania:
-miestny význam
-uskutočniteľnosť
-cenová dostupnosť
-prijateľnosť
-verejnosť/obyvatelia
-profesionalita
-politika
Jednotlivci zohrávajú veľmi dôležitú rolu „hybnú silu zmeny“ (správania jednotlivcov aj skupín sú často závislé na správaní iných ľudí) v snahe priniesť pozitívnu zmenu v životnom prostredí a to nie len na úrovni jednotlivca, ale aj celej organizácie a kultúry. Úloha osobných hodnôt v ovplyvňovaní pre-environmentálneho správania získava stále väčšiu pozornosť v porovnaní s ostatnými riešeniami. Obzvlášťvzťahy medzi hodnotami, normami, rôzne druhy motivácie a správania, vplyvu a prijateľnosti environmentálnych politík a vzťah medzi životným štýlom a kvalitou života. U ľudí bude neoddeliteľnou potrebou pochopiť význam tohto projektu z pohľadu všeobecných sociálno–ekonomických, kultúrnych a environmentálnych podmienok. Vhodnosť a primeranosť politiky podporovať pre-environmentálne správanie je potrebné vnímať vo svetle týchto už prebiehajúcich masívnych a významných globálnych problémov. Komplexné adaptívne systémy v ktorom zmenové procesy prebiehajú ponúkajú nové možnosti pre efektívne riadenie pre-environmentálnej politiky správania. Systém pre efektívne navrhovanie intervencie k zmene správania spočíva v štyroch strategických etapách:
-v identifikácii cieľového správania
– v pochopení cieľového správania v kontexte kto, čo, kde, kedy
– vo zvážení celého spektra možných intervenčných funkcií identifikovať stratégie
-v identifikácii špecifík náročnej techniky zmeny správania.
Správaním dochádza k interakcii medzi tromi nevyhnutnými podmienkami:
a/ schopnosťou (psychické alebo fyzické schopnosti uzákoniť správanie)
b/ motiváciou (reflexné a automatické mechanizmy, ktoré aktivujú alebo inhibujú správanie. Reflexnémechanizmy nás presvedčia o tom, čo je dobré a zlé, vedomé zámery, rozhodnutia a plány. Automatické mechanizmy tvoria emocionálne reakcie, túžby, podnety a návyky vyplývajúce z asociatívneho učenia a fyziologických potrieb.)
c/ príležitosťou (fyzické a sociálne prostredie, ktoré umožňujú správanie)
Ďalším nevyhnutným predpokladom úspešnosti zmien je nutnosť plne pochopiť, do akej miery sú schopné jednotlivé vlády a politiky pozitívne viesť a smerovať občanov (jednotlivcov a organizácie)k pre-environmentálnemu správaniu. Zo strany politiky sa jedná o rozhodnutia orgánov pokiaľ hovoríme o intervencii. Intervenčné funkcie môžu byť nasledovné:
-vzdelávanie (zvýšenie vedomosti alebo porozumenia)
-komunikácia a marketing (používanie tlačených, elektronických, telefonických alebo vysielaných médií)
-fiškálne nástroje (zníženie dane alebo zvýšenie finančných nákladov)
-regulácia (ustanovujú sa ním pravidlá a zásady správania alebo konania)
-legislatíva (vytvorenie alebo zmena zákonov)
-environmentálne plánovanie a projektovanie
-stimulácia
-tréning (odovzdávanie zručností)
-obmedzenie (použitie pravidiel, ktoré obmedzujú zapojenie do cieľa alebo súťaží správanie)
-ekologické reštrukturalizácie
-modelovanie (poskytovanie príkladov pre ľudí)
-aktivácia (zvýšenie prostriedkov, alebo zníženie prekážok na zvýšenie možností)
-poskytovanie služieb
Nezabúdajme na stabilné financie a jasné legislatívne pravidlá, ktoré môžu pomôcť urýchliť a zdôvodniť vývoj týchto novýchprojektov zmeny. Pri posudzovaní pravdepodobnosti výsledku projektov správania a zmien, je dôležité vziať do úvahy jednotlivé vrstvy obyvateľstva a ich okolie, veď ľudia s nízkymi príjmami majú tendenciu byť menej schopní a vybavení pristupovať k informáciám o životnom prostredí a tým menej schopní zúčastňovať sa na projekte pre–environmentálneho správania. Je dôležité si uvedomiť, že problémom životného prostredia v súčasnosti čelíme všetci do jednej nohy a budúcnosť bude závislá len na pochopení významu nášho environmentálneho správania sa. Každá zmena si vyžaduje čas, a preto strategické opatrenia je potrebné zaviesť ihneďa tým operatívne reagovať na tlaky a zmeny životného prostredia. Správanie je komplexná záležitosť, ktorá si vyžaduje inovačnej politiky a praktické riešenie v celej rade rôznych odvetví a na všetkých úrovniach spoločnosti. Riešenie globálnych výziev, prispôsobenie sa zmene klímy a jej zmiernenia, zachovanie biodiverzity, zabezpečenie čistej vody, potravín, atď. všetko pôjde späť do individuálneho a sociálneho správania, vzťahu k životnému prostrediu. Položme si otázky k vlastnému egu: Ako môžu občania – spotrebitelia, výrobcovia, obce – byť motivovaní k zmene smerom k ekologicky šetrnému správaniu – či už je to zmena vzorca spotreby energie, zníženie používania pesticídov na vlastnom pozemku, mobilita na bicykli alebo vlakom miesto vozidla, zvýšenie recyklácie, vyzdvihnutie odpadkov v parku alebo kúpiť biopotraviny? Aké sú rôzne stratégie na dosiahnutie zmeny v správaní a aký dopad majú? Som presvedčený, že trvalá zmena môže byť úspešná iba v prípade, že bude celý systém zapojený do tejto zásadnej zmeny. Posledným, ale tým podstatnejším znakom zmien je medzigeneračný prenos pre–environmentálnych hodnôt, postojov a správania.
