ENVIRONMENTÁLNE škody (poškodenia), čo sú to vlastne a ako sú vnímané našou spoločnosťou?

Sú to vlastne veľmi závažné prípady znečistenia vôd, kontaminácie pôdy, poškodenia biodiverzity, ekosystému, produktivity druhov a ohrozenia zdravia a okolia obyvateľstva. Sú klasifikované ako poškodenia životného prostredia, a riešením by mali byť zákonné nariadenia o zodpovednosti za životné prostredie. Predpisy o zodpovednosti za životné prostredie, okolie a zdravie občanov by mali nútiť všetky právnické a fyzické subjekty podnikajúce na SR, aby prijali opatrenia na minimalizáciu rizík ohrozenia  a tým poškodeniu životného prostredia. V prípade akejkoľvek škody spôsobenou právnickou, alebo fyzickou osobou, by dotyční subjekt zo zákona musel na svoje vlastné náklady (príspevok do zeleného fondu životného prostredia) sanovať škodu, haváriu a zároveň znížiť riziko ohrozenia, čiže zabrániť ďalšiemu ohrozeniu. Uvediem zopár pôvodcov environmentálnych škôd, javiac pre bežného občana minimálnym rizikovým faktorom (ako zamestnávateľ), ktorí často ignorujúc nariadenia porušujú vedome nielen zákony, ale vlastne aj svoje vlastné okolie.
Čo ich k týmto pohnútkam vedie? Odpoviem v skratke, je to ľudská nezodpovednosť, ľahostajnosť, vyššia zaradenosť a financie. Práve preto patrím k dlhoročným podporovateľom nie len globálnej ochrany ekológie, ale aj svojimi víziami a podnetmi prispievam k riešeniu (zatiaľ len nápadmi a príspevkami) niektorých otáznych legislatív ako sú napríklad odpady (minimalizácia všetkých odpadov, ich spracovanie a zhodnocovanie). Verím, že prichádza obdobie, keď ministerstvo ŽP SR bude patriť medzi najsilnejšie čo sa týka implementácie pozitívnych legislatívnych opatrení v prospech nás všetkých.

Ale aby som uviedol tie oblasti (existuje veľa primárnych a sekundárnych aspektov poškodzovania životného prostredia):
-zber, preprava a nakladanie s odpadmi (zvlášť priemyselný odpad ako sú haldy)
-skladovanie priemyselných vôd (odkaliská)a ich priame vypúšťanie do vodných tokov
-poľnohospodárstvo (narábanie a nadmerná aplikácia pesticíd, insekticíd, fungicíd a herbicíd a tým úbytok niektorých rastlinných a živočíšnych druhov) 
-priemyselná a petrochemická výroba (kontaminácia pôdy toxickými látkami a ťažkými kovmi)
-dioxíny – patria medzi najjedovatejšie chemikálie, ktoré kedy človek vyprodukoval. Nájdeme ich pri procesoch, kde sa využíva chlór, vývodoch potrubí, filtrov a čistiacich systémov.
-ťažobné procesy (extrakcia, rafinácia a likvidácia) a sedimentácia
-cezhraničné znečisťovanie
-stresory životného prostredia (biologické indikátory, ktoré spôsobujú rozsiahle zmeny biologických spoločenstiev a ekologických systémov a mutácie)

Jedným z prirodzených spôsobov varovania pred ohrozením životného prostredia by mohli byť bioindikátory (sú to merateľné zmeny organizmov a systémov vyvolané práve stresom so znečisťujúcich látok). Bioindikátory nie sú žiadnou novinkou, len v mnohých spoločnostiach sa nekladie dôraz na ich podstatný význam a využíva sa iba po haváriách, ako prirodzená forma svedectva.
Riziko a hrozba pre životné prostredie je hrozbou aj pre človeka. Ale vnímame my vôbec tieto riziká, dokážeme moderne a zodpovedne pristupovať nielen ku globálnym problémom, ale vystupovať zodpovedne aj voči našej spoločnosti ako ohlasovatelia eventuálnych rizík?
Riziko pre životné prostredie je spoločenským postavením, a analýza rizika musí riešiť nielen fyzikálne procesy v oblasti životného prostredia, ale aj sociálne, ekonomické, kultúrne a politické názory, aby poskytla väčší priestor a pohľad na starostlivosť o životné prostredie. Práve preto otázky životného prostredia sa najlepšie riešia za účasti všetkých dotknutých občanov na národnej úrovni . Každý občan by mal mať primeraný prístup k informáciám týkajúcich sa životného prostredia v rámci jeho regiónu vrátane informácií o nebezpečných materiáloch a aktivitách v príslušnej komunite, a mať príležitosť zúčastniť sa na rozhodovacích procesoch. Musíme si uvedomiť, že sociálne skupiny s rôznymi svetonázormi a kultúrnym prostredím majú rôzne spôsoby, ako hodnotiť a spracovávať informácie o globálnych rizikách týkajúcich sa životného prostredia. Tento participovaný prístup k riadeniu rizík pre životné prostredie môžeme kľudne nazvať aj integrovaným hodnotením rizík.
Environmentálne rozhodovanie (riadenie rizika) sa týka voľby riešenia problematiky životného prostredia, ktorá by mohla predpovedať dopady na životné prostredie. Sociálna dôvera je predpoklad, že ľudia majú k svojej spoločnosti spravodlivý, otvorený, starostlivý a zodpovedný vzťah k riešeniu rizikových situácií. Ďalej sa predpokladá, že sociálna dôvera odráža sociálne vzťahy, v ktorých verejnosť spolupracuje s orgánmi, úradmi, organizáciami a spoločnosťou.
Sociálna hodnota je dominantný svetonázor alebo sociálna paradigma, na základe ktorej koná do určitej miery väčšina členov spoločnosti a tým vytvára hlavné činnosti tejto spoločnosti. Sociálne hodnoty rozlišujú sociálne vzťahy ľudí, pokiaľ ide aj o životné prostredie, ich filozofiu smerom k prírode, a ich postoje k budúcnosti spojených s rizikom v oblasti životného prostredia. Musíme si už konečne uvedomiť, že čím ďalej, tým je prírodné prostredie krehkejšie s väčším negatívnym vplyvom na zdravie obyvateľstva.