Dynamika globálnej zmeny a degradácie životného prostredia ostávajú otázkou autority práv životného prostredia.

Degradácia životného prostredia má rôzne formy, počnúc znečistením a ničením ekosystémov, znehodnotením zásob pitnej vody a ornej pôdy až po násilné konflikty. Degradácia životného prostredia je proces, prostredníctvom ktorého je prírodné prostredie ohrozené určitým spôsobom, čo znižuje prirodzenú biodiverzitu a celkový zdravotný stav životného prostredia a populácie. Tento proces môže byť úplne prírodného pôvodu, alebo to môže byť urýchlené v dôsledku neudržateľnej ľudskej činnosti. Degradácia životného prostredia je zároveň vplyvom ľudskej činnosti vnímané aj ako zhoršovanie životného prostredia vyčerpávaním zdrojov, znečisťovaním a tým znemožňovaniu prirodzenej regenerácie ovzdušia, vody a pôdy, ničením ekosystémov, odlesňovaním a hubením voľne žijúcich živočíchov. Zmeny životného prostredia závisia na mnohých faktoroch, vrátane hospodárskeho rastu, rast populácie, urbanizácie, intenzifikácie poľnohospodárstva, rastu využívania energie a dopravy. Mnohé medzinárodné organizácie a uvedomelé spoločenstvá uznávajú zhoršovanie životného prostredia ako jedno z hlavných hrozieb pre našu planétu, pretože ľudia dostali k nažívaniu iba jednu Zem, a v prípade, že životné prostredie sa stane nenapraviteľne narušené, mohlo by dôjsť ku koncu ľudskej existencie. Existuje dnes nespočetné množstvo otázok a problémov, ktorým čelí životné prostredie. Vzhľadom k rýchlej industrializácie, používaniu ťažkých chemikálií, hnojív, pesticíd, toxicita odpadov a nedostatku záujmu o životné prostredie, v súčasnosti narážame na celý rad problémov a nezodpovedaných otázok. Tieto otázky by mali byť riešené okamžite, v opačnom prípade môže ľudstvo čeliť vážnym následkom.
Rad sociálnych a právnych otázok sa zúčastňuje na degradácii životného prostredia, od potreby poskytovať životný priestor pre človeka, až po otázku, kto je napríklad zodpovedný za ochranu, vyčistenie a sanáciu životného prostredia.
Právo životného prostredia je hlavným legislatívnym nástrojom a mechanizmom použiteľným na podporu zachovania prírodných zdrojov, ochranu životného prostredia a ďalšie formy ochrany životného prostredia. Ministerstvá životného prostredia musia patriť v krajinách k najsilnejším exekutívnym orgánom v štáte, aby sa táto degradácia a samovyhubenie ľudstva ešte v čas vrátilo! Príkladom sú aj veľmi slabé medzinárodné dohody v rámci postupov v oblasti životného prostredia. Napriek rozdielom v medzinárodných a národných legislatívnych procesoch, žiadna jasná právna hranica nevymedzuje, kde medzinárodné právo životného prostredia končí a vnútroštátne právne predpisy začínajú. V mnohých prípadoch boli vnútroštátne právne predpisy v oblasti životného prostredia prijaté len za účelom splnenia povinností vyplývajúcich z medzinárodných dohôd. Naopak, viaceré dohody  boli často len modelom po vnútroštátnych právnych predpisoch v oblasti životného prostredia práve od vyspelých štátov. Zákony musia razantne a jednoznačne chrániť životné prostredie pred poškodzovaním, plytvaním a ohrozovaním zdravia.
Stručne povedané, vlády môžu dosiahnuť „to najlepšie z oboch svetov“. Z politického hľadiska prijatím prísnych zákonov na zachovanie a upokojenie ekológov a následne zavedenie a dodržiavanie týchto zákonov s cieľom prispôsobenia sa aj na tlaky obchodných a zahraničných záujmov. Väčšina medzinárodných zákonov v oblasti životného prostredia boli zámerne zle koncipované (sú príliš všeobecné, zámerne nejednoznačné, často si protirečia, príliš zhovievavé, reagujú na špecifické ekologické a sociálne podmienky v každej krajine). Ašpirácie na hospodársky rast a využívanie zdrojov sú hlavné príčiny ekologickej likvidácie, pričom podnecovanie k hospodárskemu rastu a rozmachu odpútava našu skutočnú pozornosť od vnútroštátnych problémov životného prostredia. Zákon o životnom prostredí a environmentálne vzdelávanie sú schopné čeliť  prioritám umiestneným na platforme hospodárskeho rozvoja. Je tu nespočetné množstvo decentralizovaných činností, ktoré priamo ohrozujú naše prírodné systémy. Nami kladené vyššie priority na ekonomický a hospodársky rast zahmlievajú priamu degradáciu nášho priestoru na dôstojný a zdravý život!