Nie je možné žiť bez hodnôt a dovoľujem si tvrdiť, že každá živá ľudská bytosť žije v určitých intenciách hodnôt (pozitívnych, alebo negatívnych, veď každý má svoje spôsoby, ako identifikovať hodnoty). Ľudia majú tendenciu k samostatným veciam. Myšlienka je základná ľudská činnosť, umožňuje ľuďom mať zmysel a je základom mnohých ľudských činností a interakcií. Ľudská myseľ je úžasná vec. Poznanie, akt alebo proces myslenia, nám umožňujú rýchlo spracovať obrovské množstvo informácií. Naše vnímanie ovplyvňuje naše myslenie a naopak. Inými slovami povedané, vnímanie je akt získavania informácií prostredníctvom našich zmyslov. To znamená, že nielen zrakom sme schopní vnímať, ale k docieleniu „výsledkov nášho procesu vnímania“ rovnako využívame aj čuch, dotyk, sluch a chuť. Okrem zmyslov sa riadime aj radom iných faktorov, ktoré môžu ovplyvniť spôsob vnímania nášho myslenia a rozhodnutí (to, čo vidíme, ovplyvňuje to, čo si myslíme, ale pozor, platí to aj opačne). Najbežnejšími faktormi sú logika, dôvody, zaujatosť, snaha spoznávať, ľudské hodnoty, dobrý úsudok, spontánnosť a kultúra, ktoré môžu pochádzať a byť evokované dôsledkom náboženstva alebo viery, vzdelania, povery, predsudkov, zásad, obmedzení a im blízkym ľudským hodnotám (často pochádzajúc aj z detstva). Zároveň nesmieme zabudnúť aj na tendenciu odrádzania a zneistenia našich názorov a rozhodnutí práve jednotlivcami, skupinami a spravodajskými zdrojmi (média, internet, reklama, mítingy a brainwash). Ľudia majú predpoklady venovať väčšiu pozornosť a dôležitosť zlým správam. Ľudia si len ťažko vedia predstaviť sami seba v budúcnosti a podľa toho meniť naše správanie a očakávania. Hovorí sa tomu klam, alebo je to skôr ovplyvňovanie nášho myslenia a rozhodnutí? Alebo to máme vnímať ako pocit, že sa naše šťastie(pozitívna zmena v živote) nakoniec zmení a šťastie je na ceste? Ovplyvňovanie a eufória sú najčastejšími faktormi generujúcimi zanedbávanie, čo je vlastne ľudská neschopnosť správne pochopiť a vyhodnotiť zmysel pre riziko a nebezpečenstvo. Často inklinujeme k zveličovaniu relatívne nepodstatných a neškodných rizík a podceňujeme tie skutočné a vážne riziká. My ľudia máme tendenciu mať obavy o zmenách, ktoré často vedú k rozhodnutiam zaručujúce, že veci zostanú rovnaké ako predtým! Netreba dodať, že tieto rozhodnutia potom majú následky vo všetkom od politiky až po ekonomiku.
Preto ľudské hodnoty sú základným prvkom našej ľudskej prirodzenosti (správania, myslenia a rozhodnutí) a ich pozitívne vlastnosti prirodzene podporujú dôležité vlastnosti pri práci. Ľudské hodnoty sú tie vlastnosti človeka, ktoré sú žiaduce, rešpektované, hodné, vážené, dominantné, a ktoré sú prípustné podľa danej spoločnosti. Sú univerzálne a sú nevyhnutným základom pre dobrú povahu. Aké ľudské hodnoty sú dobré a ktoré zlé, ak existujú? Má jeden človek právo vyjadriť a učiť hodnoty? Hodnoty sú nevyhnutným a základným prvkom všetkých dôležitých rozhodnutí v živote ľudí. Hodnoty sú odkazom, ktoré integrujú osobné postrehy a súdy, motívy a činnosti. To isté platí v chápaní spoločenského a politického života. Hodnoty sú kľúčom k pochopeniu reálneho „zákulisia“ ľudského správania. Motívy a ciele sú prioritami hodnôt, ktoré sú výsledkom rozumných okolností, alebo pragmatického správania sa na zaistenie prežitia, zníženia konfliktov, maximalizácie bezpečnosti, potešenia a iné. To potvrdzuje, že ľudské správanie znamená kompromis medzi protikladnými hodnotami. Takmer každé správanie má pozitívny vplyv na vyjadrenie, zachovanie alebo dosiahnutie nejakej hodnoty. Ľudia majú tendenciu správať sa spôsobom, ktorý vyrovnáva ich protikladné hodnoty. Preto neodmysliteľnou súčasťou integrácie hodnôt sú etické a sociálne hodnoty, ktoré ľudstvo potrebuje ako spoľahlivú vedomosť pre informované rozhodovanie. Pri tej integrácii by som rád poukázal na fenomén socializácie. Socializácia vlastne popisuje proces, ktorý môže viesť k žiaducim, alebo „morálnym“ výsledkom názoru uvedenej spoločnosti, pričom poskytuje iba čiastočné vysvetlenie pre ľudské presvedčenie a správanie. V skratke socializácia predstavuje v podstate celý proces učenia sa (od svojich rodičov, rodiny, rozšírenej rodiny, kultúry, zvykov a ostatných sociálnych sietí) v priebehu života a predstavuje väčšinový vplyv na správanie, presvedčenie a spontánnosť ako u dospelých, tak aj u detí. Socializácia je dôležitá v procese formovania osobnosti . Aj keď väčšina z ľudskej osobnosti je výsledkom génov, proces socializácie môže formovať najmä presvedčenia a postoje, rovnako ako selektívne vytváranie skúsenosti.
Správne – informované rozhodovanie a zodpovednosť! Prečo ľudia neradi nasledujú svoje svedomie a morálne hodnoty? Existuje niekoľko dôvodov, ale možno najdôležitejším zo všetkých je chuť a silná túžba k slobode bez zodpovednosti. Táto vlastnosť a hodnota najviac prezentuje ľudskú bytosť – človeka a jeho deficit tolerancie! Nekontrolovaná sloboda, túžba a chamtivosť spôsobujú chaos v našej spoločnosti, a to je presne to, čo zažívame dnes po celom svete. Asi sa tu ešte naskytá otázka, že kde sa vytratila inteligencia integrujúca etiku, morálku a dobrý mrav populácie?! Skúsme položiť otázku etiky nie len mladým, ale aj vyššej generácii. Poradia si s ňou, akceptujú jej význam?
Etika je pojem, ktorý tak pekne vyznieva a po jej vypočutí sa expresnou rýchlosťou stráca jej morálna hodnota a poslanie. Pritom etika sa snaží len o riešenie pálčivých otázok súčasnej spoločnosti a jej otázok, ktoré sa zaoberajú ľudskými morálnymi pojmami akým je napríklad dobro a zlo, správne a zlé, cnosť a neresť, alebo spravodlivosť a zločin. Etika je priamo úmerná inteligencii, pričom ľudská inteligencia je vnímaná ako duševná kvalita, ktorá sa skladá zo schopnosti učiť sa zo skúseností, prispôsobiť sa novým situáciám, pochopiť a zvládnuť abstraktné pojmy a použiť vedomosti.
Každý by mal vedieť, v čom spočíva jeho platforma života a prostredníctvom vlastnej inteligencie identifikovať, čo chce naozaj dosiahnuť. Ak sa pozrieme na naše životy, tak dostaneme stopu, ktorá nám pomôže nájsť náš životný cieľ.
