Najdôležitejšími vlastnosťami v sociálnych systémoch ľudí sú veľkosť populácie, sociálne organizácie, hodnoty, technológie, bohatstvo, vzdelanie, znalosti a mnoho ďalších. Najmä hodnoty a znalosti silne ovplyvňujú národy (pohľad na život) a následne formujú spôsob, akým sa ľudia správajú. Ľudia si upravujú prostredie podľa vlastných predstáv (pre ich vlastné účely a potreby) a získanie vlastných výhod (ekosystémové služby) z neho. Ekosystémové služby (sú tie, ktoré udržujú podmienky pre život na Zemi) sú nevyhnutné pre ľudský blahobyt a zahŕňajú napríklad poskytovanie zdrojov, akým je voda, drevo, potraviny, energie, informácie, pozemky pre poľnohospodárstvo a mnoho ďalších.
Je zrejmé, že prostredníctvom týchto zdrojov ľudia vplývajú na životné prostredie, často vnímajúc z rôznych uhlov pohľadu a tým nesprávnym „priezorom“. Ľudia často reorganizujú už existujúce ekosystémy, len aby dosiahli niečo nové a žiadané, ktoré sa bude zdať účinnejšie a modernejšie pri uspokojovaní ich nekonečných potrieb. Zmena ľudskej uvedomelosti (skoncovanie s konzumným a bezohľadným spôsobom života) a pokrok smerom k trvalo udržateľnému rozvoju sú životne závislé aspekty na zlepšenie riadenia a prirodzenej reprodukcie ekosystémov na Zemi s cieľom zabezpečiť ich ochranu a udržateľné využívanie. Zatiaľ čo požiadavky na ekosystémové služby zo strany populácie, akým sú potraviny a pitná voda rastú, súčasne sa znižuje schopnosť prirodzenej regenerácie mnohých ekosystémov na splnenie prehnaných požiadaviek ľudstva. Ľudstvo vždy bolo, je a bude závislé na službách ekosystému. Preto bude treba analyzovať možnosti, ktoré nám súčasné ekosystémy poskytujú k dispozícii a zvážiť zvýšenie ochrany ekosystémov na úkor uspokojovania bezohľadných ľudských potrieb (ľudia už dávno zabudli, že sú sami súčasťou prírody).
Rozhodovanie o problémoch súvisiacich s ekosystémom a životným prostredím, by malo byť výsledkom kompromisov spojených naprieč sektormi a zúčastnenými stranami. Efektívne riadenie ekosystémov si bude vyžadovať okrem kompromisov v rozhodovaní aj opatrenia na všetkých úrovniach, od miestnej až po globálnu. Ľudské činnosti a hospodárstvo priamo či nepriamo ovplyvňujú prakticky všetky svetové ekosystémy. Opatrenia potrebné na riadenie ekosystémov nás privádzajú k tým možnostiam (záverom), že ľudia môžu vziať osud ekosystémov (tým pádom aj budúcnosť generácií) do rúk, a to ich konkrétnymi priamymi alebo nepriamymi vplyvmi na ekosystémy. Veď uznajme, sme súčasťou prírody a životného prostredia a my si ju znevažujeme? Práve preto samotná sociálna štruktúra by mala diktovať určité spôsoby správania, ktoré môžu byť orientované smerom k ochrane prírody (nemusím na znevažovanie ľudskej rasy dodať skutočnosť, že to čo si jednotlivci dovoľujú smerom k prírode, to by si určite nedovolili vo svojom príbytku)! Prečo a ako? Hlavne vzdelanejšia populácia preukazuje svoj záujem o životné prostredie a požaduje čistejšie a zdravšie životné prostredie, lebo súčasné problémy sú unikátnym produktom kapitalizmu 20. storočia a priemyselného pokroku, pričom opäť sme pri ľuďoch. Jednoduché, uvedomelosť a správanie sú kľúčom k úspechu, ochrane životného prostredia a čistejšej budúcnosti (odpady, voda, pôda a vzduch). Odborne by som tento kľúč nazval intelektuálnym a filozofickým pozadím ekologickej krízy. Aj keď mnohí sociológovia a odborníci v environmentálnej sociológii odmietajú myšlienku ochrany životného prostredia ako určujúcu štruktúru, ale časy sa menia a ten človek, ktorý si škodí vo svojom okolí, tak ten škodí aj iným. Takže určite sa nezhodnem s tými ľuďmi, ktorí tie svoje myšlienky tvorili v čase, keď svet nemal ani len priemyselnú revolúciu (rozmach). A to už vonkoncom nie, že veda (čiže ľudia) je progresívna a oslobodzujúca sila, ktorá by umožnila ľudstvu získať kontrolu nad prírodou … nikdy. Veď príroda nám v poslednej dobe dôkladne a dostatočne preukázala opak tejto myšlienky. Životné prostredie je významnou súčasťou politickej agendy (aspoň by malo byť vo vyspelej spoločnosti zhruba od roku 1980), a práve možnosti politiky sú nám k dispozícii a patria k meritórnym vplyvom, len obavy zúčastnených strán sa značne líšia v rámci týchto politických možností a snáh.
Musíme si konečne uvedomiť (preto sa ochrana životného prostredia musí odvolávať na legislatívne opatrenia vlád), že degradácia ekosystémov má tendenciu ublížiť nielen vidieckemu obyvateľstvu, ale zvyšuje celkovú zraniteľnosť jednotlivcov, spoločenstiev a národov. Chudobní ľudia často nemajú prístup k alternatívnym náhradám ekosystémových služieb a sú veľmi citlivý na zmeny ekosystémov, ktoré vedú k hladomoru, súšiam alebo záplavám. Často žijú na miestach náchylných k ohrozeniu životného prostredia a chýbajú im preventívne, finančné a inštitucionálne opatrenia proti týmto nebezpečenstvám. Tento proces je bohužiaľ uzavretý a jeho reťazová reakcia nikoho neminie. Zmeny v ekosystémoch ovplyvňujú nielen človeka, ale tiež nespočetné množstvo ďalších druhov. Zlepšenie riadenia ekosystému si bude vyžadovať nové inštitucionálne a politické usporiadanie, vrátanie zmien v právach (mnou už dlhšie deklarované legislatívne a iné zmeny), prístupu ku zdrojom a podmienok rýchlych sociálnych zmien. Za účelom realizácie ekosystémového prístupu a jej ochrany, budú musieť osoby s rozhodovacou právomocou pochopiť viac podstatných efektov na význame ekosystémov, ako len akejkoľvek zmeny politiky (aktuálne rozhodovacie procesy často ignorujú alebo podceňujú hodnotu ekosystémových služieb). Ľudské zásahy do ekosystémov môžu zosilniť výhody pre človeka a spoločnosť. Avšak, dôkaz v posledných desaťročiach stupňujúcich sa ľudských vplyvov na ekologické systémy po celom svete vyvoláva obavy o priestorové a časové dôsledky zmien ekosystémov na zdravie a život ľudí. Ľudská uvedomelosť a transparentnosť môžu prispieť k slobode a voľbe, ako aj k zvýšeniu ekonomickej, sociálnej a ekologickej bezpečnosti. Ekologická bezpečnosť je potrebná na zaistenie udržateľného toku ekosystémových služieb. Jedinú cestu k zdravej budúcnosti vidím v uvedomelosti populácie a v kompromisoch k ekosystémom. Zachovanie ekosystémových služieb a tým aj ľudskej populácie si bude vyžadovať plné pochopenie a odborné riadenie vzťahov (v krátkodobom, stredne a dlhodobom horizonte) medzi ľudskou činnosťou a zmenami ekosystémov.
