Environmentálna spravodlivosť je v ďalšom aj životná filozofia (zodpovedný prístup k nášmu okoliu a druhých) a spôsob uvažovania o životnom prostredí a rozvoji, ktorá poskytuje legálne a zákonné nástroje pre otázky týkajúce sa nášho prostredia. Poňatie spravodlivosti v oblasti životného prostredia sa týka predovšetkým zneužívaniu životného prostredia na sociálnu nespravodlivosť. To nám pomáha pochopiť, že nerovné mocenské vzťahy sú v dôsledku spoločnosti zneužívané ľuďmi a ich prostredím. Ako? Mnoho spoločností ušetrí náklady vďaka zanedbaniu ochrany zdravia a bezpečnosti pracovníkov pri práci. Pracovníci často nevedia o aké látky sa jedná pri ich každodennej činnosti, či sú nebezpečné a v akom pomere pre ich zdravie a na životné prostredie. Oni a ich rodiny vlastne znášajú náklady na špinavú a nekalú výrobu. Tým pádom chudobní ľudia najviac trpia zhoršovaním životného prostredia (nespravodlivosťou) a to je tá mnou deklarovaná nespravodlivosť na životné prostredie – zneužívanie ľudí a jeho prirodzeného prostredia.
Environmentálna spravodlivosť je aj o sociálnej transformácii smerujúcej k uspokojovaniu základných ľudských potrieb a zvyšovania kvality života – ekonomickej stránky, zdravotnej starostlivosti, bývania, ľudských práv, ochrany životného prostredia a demokracie. Základným a prvoradým cieľom environmentálnej spravodlivosti je presun a otvorenosť smerom k novým typom sociálnych praktík, akým sú materiálne zabezpečenie a starostlivosť o životné prostredie, a ako spôsob dať viac vecne a zreteľnejšie význam ľudským právam. To čo ani politici neočakávali je, že hľadisko environmentálnej spravodlivosti bude odkrývať aj etické a politické otázky „kto dostane čo, prečo a v akom množstve“. Preto významným a strategickým krokom v ochrane životného prostredia, nášho okolia a minimalizácie nespravodlivostí by mala byť zmysluplná účasť a silné zastúpenie verejnosti v týchto procesoch. Účasť verejnosti, vrátane otvoreného, účinného a odborného dialógu so zúčastnenými stranami by podporovalo vzťahy, poskytovalo fórum na riešenie obáv a prispievalo k podpore opatrení, ktoré minimalizujú dopady na okolité komunity a životné prostredie ako celok. Zmysluplná účasť by znamenala, že ľudia by mali mať možnosť podieľať sa na rozhodovaní o činnostiach, ktoré môžu mať vplyv na ich životné prostredie (viď. ťažba uránu na Alpinke pri Košiciach) a zdravie, ďalej vecnými argumentmi verejnosti ovplyvniť rozhodovanie regulačných úradov a agentúr, vytvoriť právny priestor na zohľadňovanie obáv ľudí a komunít v rozhodovacích a legislatívnych procesoch a všeobecne uľahčiť zapojenie tých ľudí a komunít, ktorí môžu byť postihnutý práve rozhodovacími procesmi. Environmentálna spravodlivosť by mala v ďalšom zahrňovať tie kultúrne normy a hodnoty, pravidlá, predpisy, správanie politiky a rozhodnutia, ktoré podporujú trvalo udržateľný rozvoj (nevynímajúc cezhraničnú spoluprácu), aby ľudia mohli pracovať s istotou, že ich životné prostredie je v bezpečí, starostlivosti a je obnoviteľné (produktívne).
Environmentálna spravodlivosť rozširuje perspektívu životného prostredia nad rámec ochrany a zachovania prírodných zdrojov a definuje ju ako prostredie pre život, výchovu a prácu. Zmyslom environmentálnej spravodlivosti nie je byť „sudcom“ environmentálnych škôd, ale snaha ich eliminovať (napríklad prepracovaním priemyselných výrobných procesov, koncepciou odpadov, prísnejšími environmentálnymi indikátormi a dôraznejšou kontrolou zo strany štátu – viď. mnou navrhovaná zložka ministerstva na kontrolu spoločností) a chrániť prirodzené prostredie ľudí na tejto Zemi a ujasniť hranicu environmentálnej etiky pre nás všetkých. Verím, že obavy, zodpovednosť a spravodlivosť v oblasti životného prostredia má a bude mať stále väčší potenciál osloviť širšie ľudské publikum. Dôraz je kladený na výsledky.
