V posledných pár desaťročiach bol hospodársky rast stelesnenou potrebou (za každú cenu) konsolidovanej ekonomiky s cieľom maximalizovať trh a vyrábať pre stále nenásytný alebo chamtivý svet. Teraz sa mi zdá (aspoň dúfam), že budúce desaťročie bude charakterizované potrebou byť skromný a dbať na zdravé prostredie. Základom a výzvou zdravého prostredia bude minimalizácia odpadov a ich likvidácia bez vplyvu na životné prostredie a zdravie populácie. Odpady sa totiž netýkajú len domácnosti, ale taktiež priemyselných a výrobných procesov, ktoré denno-denne vytvárajú a produkujú mnoho rôznych a nebezpečných typov priemyselných odpadov. Dnes, aj keď veľa ľudí, inštitúcií, organizácií a podnikov podnikajú rôzne kroky, aby sa obmedzilo, alebo znižovalo množstvo odpadov, ktoré produkujeme, je nevyhnutné zo strany štátu tieto riadené procesy likvidácie dôsledne analyzovať a kontrolovať. Znižovanie odpadov patrí medzi strategické nástroje vlády v presadzovaní boja za udržateľnú spoločnosť. K podpore tohto úsilia udržateľnosti patrí aj proces minimalizácie odpadov (nazvime proces eliminácie – minimalizácia odpadov má za cieľ odstrániť odpad pred tým, než je vyrobený a znížiť jeho množstvo a toxicitu), ktorý zahŕňa znižovanie množstva produkovaného odpadu v spoločnosti a pomáha eliminovať tvorbu škodlivých, nebezpečných a perzistentných (trvalých) odpadov. Preto význam riadeného procesu likvidácie (súčasť programu znižovania odpadov) je v rámci udržateľnosti dôležitý aj z pohľadu emisií, zloženia skleníkových plynov a kontaminácie (karcinogenita) prirodzeného prostredia. Kontrola životného prostredia a riadené postupy likvidácie odpadov nám umožnia okrem iného vyrovnať aj rast priemyslu v symbióze ekológie a zdravia obyvateľstva. Docielenie si bude vyžadovať ešte užšiu spoluprácu a partnerstvo medzi ekológiou a priemyslom.
Nech už nebezpečné odpady majú rôzne tvary a formy (formu kvapalín, pevných látok, obsiahnuté v plynoch, kaloch), alebo ako vedľajšie produkty výrobných procesov a komerčných produktov (napríklad čistiace prostriedky alebo pesticídy), je nevyhnutný správny proces ich riadenia a likvidácie na ochranu ľudského zdravia a životného prostredia. Tu prichádza návrh na recykláciu nebezpečných odpadov ekologicky správnym spôsobom. Recyklovaný je ten, ktorý sa používa opakovane a to napríklad čistenie rozpúšťadiel, prídavných olejov, mazív a emulzií, ktoré sa zašpinia a je možné ich filtrovať (regenerovať) a znovu použiť namiesto likvidácie.
Týmto príspevkom chcem opäť byť nielen v pozícii teoretika a poskytovať pohľad na nedostatky, ale zároveň poskytnúť návrhy na riešenie autorom predostretých nedostatkov. Chcem nabádať štát, vládu a príslušné ministerstvo k vytvoreniu takej formy ASOCIÁCIE (poradného orgánu), ktorá by slúžila ministerstvu na podporu a kontrolu ekologického aspektu spoločností podnikajúcich na SR. Všeobecnou podstatou (nosnou činnosťou) tohto poradného orgánu by bola angažovanosť, aby každá spoločnosť prijala zásadnú politiku životného prostredia a vymedzila potrebné prvky (cez legislatívne opatrenia a investície) na dosiahnutie udržateľnosti. Prostredie národnej kontroly (voči komerčných kontrolných a audítorských spoločností) sa líši podstatne z hľadiska pravidiel pre nezávislosť audítora, „certifikovaných a akreditovaných“ európskych spoločností, odvolávajúcich sa na ich zahraničné zdroje a referencie a ich samotnú ne/zodpovednosť. Tento proces priamej kontroly (regulácie nebezpečných a priemyselných odpadov – RNPO) z ministerstva by zabezpečil, že by sa štandardy na likvidáciu plnili celoštátne a zároveň poskytovali väčšiu flexibilitu štátu vo vykonávacích predpisoch (úpravám a podnetom k zákonom, aj na konfrontáciu k európskej legislatíve – ako autor tvrdím, že priamy audit zo strany štátu patrí medzi primárne nástroje aj v znižovaní množstva odpadov). Asociácia by konkrétne na základe výrobných rizík a technologických procesov výroby stanovila „ekologický štandard“. Tento štandard by zahŕňal všetky potrebné environmentálne, energetické a bezpečnostné opatrenia a stanovil pre spoločnosť tú hranicu, ktorá je v súčasnej dobe potrebná k „certifikovanej“ prevádzke určená samotným ministerstvom. Cieľom by neboli ani prehnané ani poddimenzované nároky, ale aby ako štát, ľudia aj samotná spoločnosť boli schopní ekonomicky, ekologicky a konkurencieschopne nažívať. Cieľom RNPO by bol tzv. sledovací systém odpadov, ktorý by každému odpadu generoval identifikačné číslo. Tým by sa v tomto našom hospodárstve vytvorila riadená hierarchia spoločností s možnosťou si nárokovať LEN to, čo si každý zaslúži. V pomere investícií (technológie a produkty najviac šetrné k životnému prostrediu a nášmu zdraviu), produkovaných odpadov (závislý aj na druhu odpadov), emisií a rizík by sa mohli vytvoriť následnou legislatívou úpravou motivačné daňové úrovne, odbúrajúce aj nepopulárne štátne stimuly. Nevyhnutnou súčasťou fungovania RNPO by boli aj regionálne združenia občanov, ktoré by umožňovali zapojenie sa verejnosti (orgán verejnej mienky) do niektorých aspektov tohto procesu nebezpečných látok, produktov a odpadov. Názor občana by mal byť do budúcna významným, silným a ideologickým nástrojom v prospech zmien, aby sa doterajšie praktiky poškodzovania alebo plytvania nezopakovali.
Človek (aj napriek technologickému progresu a veľkým technickým a chemickým potenciálom) ak chce, tak môže vnášať do oblastí ochrany životného prostredia, prírodných zdrojov a zdravia zásadné zmeny. Ak by každý človek zmenil svoj spôsob, akým myslí a koná, tak by produkcia odpadov mohla byť znížená podľa predstáv programov a cieľov. Skúsme byť tým, čím nás príroda obdarila.