Naša globálna výroba a spotreba vedú k veľkému množstvu nevyužitého odpadu a tým zvyšovaniu nebezpečných faktorov a rizík voči nášmu prirodzenému prostrediu. Stratégia riadenia cyklov vzniku odpadov (národný a legislatívou vymedzený štátny dohľad cez EREP SR) by sa mal predovšetkým zamerať na odpady, ako na materiály a výrobky po celú dobu ich vzniku za účelom poskytnutia správnych postupov identifikácie, spracovania, znovu vrátenia do výroby a zneškodňovania s minimálnym vplyvom (rizikami) na životné prostredie. Stratégia riadenia cyklov vzniku odpadov by mala (až po zavedení a identifikácie v praxi SRCO) v prvom rade vymedziť a odstrániť z cyklu (cestou legislatívnych nástrojov priamo z medzinárodného prostredia EÚ) vznik a zákaz nebezpečných a zdraviu škodlivých odpadov. Nesprávna stratégia riadenia nebezpečných odpadov môže predstavovať veľké riziko poškodzovania zdravia človeka a životného prostredia (aj sekundárnou cestou). Preto primárnym krokom v ekologizácii fáz vzniku odpadov by malo byť ich odborné posúdenie, obmedzenie, riadenie a štátom kontrolovaný dohľad. Prečo? Pretože odpady obsahujú veľké množstvo rôznych materiálov (surovinovo cenných), pričom mnohé z nich sú energeticky využiteľné. Je preto nevyhnutné, aby sme odpady spravovali na základe vymedzenej legislatívy, ako zdroje na dosiahnutie trvalej udržateľnosti v priemysle a spoločnosti. Stratégiu a udržateľnosť cyklov vzniku odpadov budeme môcť efektívne dosiahnuť len vtedy (okrem ochoty exekutívy), ak percentuálny podiel odpadov pri výrobe energií a ostatnej (znovu vrátením do výroby) výroby, bude rásť a skládkovanie (spaľovanie) bude klesať. Túto udržateľnosť môžeme explicitne dosiahnuť:
– využitím obrovských zdrojov uhľovodíkov a aj odpadového tepla
– neustálym zlepšovaním vplyvu na životné prostredie prostredníctvom uplatňovania najlepších dostupných technológií (s väčšou ohľaduplnosťou)
– zabezpečením efektívneho riadenia všetkých fáz vzniku odpadov (a čo najväčšie percento znovu vrátenia do výroby a spracovania) vhodným spracovaním a zneškodňovaním
Slovenské zákony o životnom prostredí by mali zastrešovať jasnejšie pravidlá a zásady, ako napríklad požiadavka, aby fyzická, alebo právnická osoba, ktorá vykonáva priemyselnú, výrobnú a servisnú činnosť, musí preukázateľne využívať príležitosti na opätovné použitie odpadov do výrobného procesu a výroby energií. Súčasný stav globálneho vnímania problematiky industrializácie nášho prirodzeného prostredia, kontaminácie našej Zeme a tvorby odpadov, by som prirovnal k tej väčšine ľudí, ktorá predpokladá, že akonáhle je bezpečnostný softvér nainštalovaný, oni sú chránení! Je dôležité, aby súčasný priemysel bol aktívnejší pri premýšľaní o bezpečnosti a ohľaduplnosti na dlhodobej báze. Napriek mnohým našim pokrokom je naše životné prostredie stále ohrozené radom problémov, vrátane globálnej zmeny klímy, energetickej závislosti na neobnoviteľných fosílnych palivách, surovinovou závislosťou, stratou biodiverzity a celkovou kontamináciou svojho vlastné prostredia.
Čo navrhujem a aké by bolo racionálne a urýchlené riešenie prezentovaných problematík priemyslu? Dopyt ľudstva v 21.storočí po energii a výrobe je zásadne neudržateľný. V kontexte priemyslu a výroby je jedinou možnou voľbou vykonať radikálne obmedzenie naprieč hospodárstvom a priemyslom. V otázke možnosti udržateľnej výroby energetických zdrojov vidím osobne jedinú schodnú cestu a to decentralizáciu, autonomizáciu a lokálne založenú energetickú infraštruktúru.
Rozmach a odomknutie potenciálu k cenným obnoviteľným zdrojom energií Slovenska chýba dôkladné posúdenie prekážok, ktoré bránia využitiu ich väčšej efektívnosti, prehľadu a dispozície ich praktických riešení. Podpora energetickej účinnosti bude čoraz dôležitejšou ako na národnej, tak aj na európskej úrovni.