„Prítomnosť je jediná vec, ktorá nemá konca“. Nebudeme môcť mať milí priatelia trvalý mier v tom prípade, ak prírodné zdroje a ekosystémy, ktoré udržujú živobytie na tejto planéte budú zničené konvenciou a aroganciou priemyslu. Naše prostredie sa neustále mení a práve z toho dôvodu je potrebné venovať stále viac odbornej pozornosti (vedomiu) narastajúcemu počtu problémov a anomálii v našom prirodzenom prostredí, ktoré ho obklopujú/devastujú. S masívnym prílivom prírodných katastrof, otepľovania/ochladzovania ročných období v jednotlivých pásmach, rôznych druhov počasia a ešte oveľa viac, si ľudia musia byť vedomí, akým vážnym problémom, negatívam a výzvam čelí životné prostredie našej planéty. Globálne otepľovanie a zmena klímy sa stáva nesporným faktom, naša planéta sa otepľuje a my sme rozhodne súčasťou tejto vážnej planetárnej krízy. Avšak, tieto fakty nie sú jediným problém, ktoré by nás mali rozhodne znepokojovať. Vôkol po celom svete ľudia čelia rad radu novým, sofistikovaným a náročným environmentálnym problémom a výzvam priemyslu (chamtivosti kapitálu) každý deň (keď sa morálka vzoprie proti zisku, je len zriedka, že zisk prehrá). Niektoré z nich sú malé a zasahujú iba do „časti“ hierarchie ekosystémov, zatiaľ čo iné dramaticky menia krajinu, komfort zdravia a bezpečnosť komunít. Bohužiaľ trend rastu nás oslepil a „svet“ sa rozhodol uprednostniť zisk pred ľuďmi, dividendy pred slušnosťou a naše vlastné triviálne pohodlie pred nevysloviteľnou mukou druhých. Naša planéta (takto rekapitulujúc rok 2015) je v núdzi a na pokraji vážnej krízy, o čom svedčia aj súčasné problémy životného prostredia (nárast katastrof, tragédií a odstrašujúcich anomálií reakcie prírody a počasia). Dovolím si poznamenať, že Svet je nám daný iba raz a nemáme k dispozícii jeden existujúci a jeden vnímaný (potreba zmeny v našom každodennom živote a našej vlády rastie). Preto už roky podporujem svoje okolie odhodlať sa k odvážnym akciám, nápadom a víziám podnikania a výskumu v oblasti zmeny klímy a ochrany nášho prirodzeného prostredia, ktoré poskytnú okrem primárnych cieľov aj obchodný zmysel (prečo by človek/jednotlivec, aj keď bez vplyvu, nemal sa snažiť vyvíjať aktivity rôzneho charakteru, ktoré by mohli byť len prínosom pre túto krajinu v kontexte zmeny klímy/globálneho otepľovania). Verím, že slová a entuziazmus od bežného človeka (považovaného často za bezvýznamného) vyznievajú dôveryhodnejšie, ako od partikularistov/prívržencov fosílnych palív a konvencie vo výrobe energií a priemyslu (napríklad štáty bohaté na ropu a iné neobnoviteľné prírodné zdroje). Veď príkladovosť nie je primárnou vecou podľa jednotlivcov v ovplyvňovaní, ale podľa mojej skromnej mienky je jedinou, keď neberieme do úvahy priestor politiky (všetky naše životy sú symbolmi a všetko to pozitívne, čo robíme, je súčasťou vzoru a príkladu)! Prečo? Pretože človek už v súčasnom zdevastovanom prostredí nemôže žiť len sám pre seba a čím skôr si musíme uvedomiť, že život je cenný a naše životy sú vzájomne prepojené. O to smutnejší a nepochopiteľnejší je ten fakt, že ľudia budú aj napriek výzvam robiť čokoľvek, bez ohľadu na to, aký absurdný a devastačný dopad to má na ich vlastné prostredie (náš svet je v kríze z dôvodu absencie vedomia). Rastúca planetárna núdza priviedla klimatické zmeny, ktoré v značnej miere ovplyvnia budúcnosť ľudstva a prírody. Človek sa musí postaviť proti všetkým krutým a negatívnym zvyklostiam, bez ohľadu na to, ako hlboko sú zakorenené v „tradíciách a obyčaje“. Čiže, ak by som si dovolil apelovať v tomto krízovom stave našej Zeme na vedomie ľudí, tak by som to zhrnul v jednu myšlienku a to, že kvalita nášho vedomia v tomto okamihu je tá meritórna jednotka, ktorá utvára/prepisuje budúcnosť. A čo ja osobne vidím, ako riešenie tejto „planetárnej krízy/núdze“? Minimalizovať/eliminovať „kapitalistický systém“ (sebectvo a chamtivosť tohto systému, či už individuálna alebo národná, spôsobujú väčšinu z našich problémov) nekonečnej expanzie rastu a potrieb založenej na bezohľadnom úsilí o maximálny zisk a stále väčšie a väčšie nároky na prírodné zdroje (populačná explózia). Náš neuveriteľný zmätok nás oslepuje vidieť naše mnohé osobné a globálne problémy a predovšetkým od prirodzeného procesu okolo nás. Naše odcudzenie od prírody je hlavným zdrojom našej deštruktívnej závislosti a násilia. Nie som zástancom strašenia, ale vyjadrenie slovných spojení, akým sú klimatické zmeny, globálne otepľovanie a planetárna kríza je len slabým odvarom toho, čo môžeme očakávať v budúcnosti (stúpajúce hladiny mora, narušenie prirodzených pásiem poľnohospodárstva a energetickej náročnosti z predĺžených období sucha a celkové ohrozenie verejného zdravia). Dobrou správou je, že každý môže mať pozitívny vplyv na svoje prirodzené prostredie s trochou vedomého úsilia. A čo dodať záverom: keby mi niekto položil otázku, či som pesimista alebo optimista, tak by som mu odpovedal nasledovne, že moje odborné znalosti sú pesimistické, ale moja ochota a nádej sú optimistické (nestačí len existovať, a preto každý človek by sa mal usilovať svojím spôsobom realizovať tú jeho vlastnú/skutočnú cenu a venovať sa tomu, čo mu verí a dôveruje). Ochrana životného prostredia a zachovanie našej planéty je a bude na zodpovednosti každého jednotlivca a komunity na Zemi. Ďakujem