Ak sú ľudia presvedčení a vedia, ako prijímať, tak sú odhodlaní presadiť to najväčšie nasadenie – zvyšok je na nás, čakanie na budúcnosť je jedným z najjednoduchších a najnešťastnejších návykov a preto nenechajme ovplyvňovať náš pohľad na život a jej budúcnosť, zmena našich návykov v mene väčšej stability budúcnosti je jedna z najlepších vecí, ktoré môžeme urobiť pre seba.

7. januára 2016, Ing. Florián KISS, Celospoločenské konzekvencie Iné Ostatné hodnoty sú niekedy "viac"!

„Čím viac času trávime prepojení cez nespočetné množstvo odkazov, tým menej času nám zostáva rozvíjať vlastné mienky na skutočnú budúcnosť v reálnom svete“. Tradičnosť/konvencie a vždy hlasnejšie znejúca iniciatíva presvedčivej politiky (štandardizmu) v našej malej krajine už nie sú schopné včas a efektívne čítať spoločnosť a jej globálny progres. Áno milí priatelia konvencie a presvedčivosť, aj keď tie slová úvodom znejú vplyvom subjektivity demagogicky, nie sú zdrojom populizmu, je to LEN každodenný pohľad na udržateľnú iniciatívu ubolenej krízy politickej reprezentácie, snahu o posilnenie postavenia a bezbrehosť indivíduí a ich skupín. Skupiny, ktoré sa snažia podporiť všeobecné zmeny a tým začínajú si vzájomne šliapať po prstoch, čím jednotlivci sa strácajú v zložitosti vplyvu. Neobávam sa, že by táto tematika nebola neopodstatnená a obavou občanov, pretože prichádzajú pre niektorých vytúžené a dlho očakávané parlamentné voľby, ktoré sú príležitosťou pre … (bohužiaľ som nenašiel správne a vhodné synonymum, aby som ostal diplomatický). Veď napokon každý občan má nárok na legitímnu požiadavku zúčastňovať sa a hlavne byť zastúpený (obhajovať záujmy niektorých občanov a pomáhať jednotlivcom a indivíduám presadiť sa)! Prečo tradičné a z akého dôvodu nedokážu už čítať potreby spoločnosti? Pre ozrejmenie myšlienky by som si vládne obdobie 4 rokov dovolil zo subjektívneho a ilustračného pohľadu rozdeliť na dve pilotné politické obdobia (vládnucej strany/strán). Prvé obdobie (prvé dva roky) je strategicky venované „záväzkom“ a druhé obdobie plné entuziazmu (posledné dva roky) je venované „pohľadávkam a zárukám“. Viem, znie to prinajmenšom ekonomicky, ale veľmi dobre charakterizuje štvorročné vládne obdobie. Čo sa týka samotných volieb a predvolebnej agendy, tak tu by som si pomohol neštandardným pojmom, a to „volebné inžinierstvo“. Kiežby takto dôsledne fungovalo jedno celé štvorročné vládne obdobie…exekutíva, odbornosť a ochota. A čo dokáže takéto „dokonalé volebné inžinierstvo“ pripraviť pre nič netušiacich voličov (samozrejme ONI tušia, ale …)? Napríklad môže pripraviť cestu pre nebezpečné riešenia, ale aj zaujímavé alternatívy, ktoré sú zaujímavé, ale nie vždy pre bežných občanov. Bohužiaľ, táto navonok pozitívne odzrkadľujúca sa empatia, oddanosť, nekonečnosť entuziazmu a takto by som mohol ešte menovať, je LEN dobre pripravenou volebnou stratégiou. A čo je výsledkom? Každý užitočný hlas (pre koho ako) môže byť minimálne tým 5 hviezdičkovým voucherom na 4 roky a pre niektorých ešte viac. Milí priatelia, tým, že naše práva a mienky prezentujeme IBA v tichosti, vyzliekame demokraciu kúsok po kúsku, aby sa vzdala podstatných prvkov a čŕt, čím sú reprezentatívnosť, slušnosť, hrdosť, sociálne a individuálne práva. Prečo? Pretože sme ľahostajní a dovoľujeme vykonávať komunálnu a parlamentnú politiku indivíduám a laikom bez príslušnej odbornosti (odborníci nám utekajú do zahraničia a tí, ktorí to nevzdávajú s osudom doma, sú zatracovaní e nechcení). Budem za mojimi výrokmi vždy pevne stáť, pretože doterajšia politika ma zatiaľ presvedčila iba o jednej veci, že bola a je pre všetkých tých, ktorí sa ešte nerozhodli, čo robiť so svojím „načatým“ životom a pre tých, ktorí sú schopní umiestniť ekonomické záujmy nad morálne! Áno, na margo politiky som sa už vyjadril (nie je exaktná, čiže dôkladná) a dodám snáď ešte toľko, že skladá sa prevažne z irelevancie a satisfakcie a v nej pôsobiace indivíduá/politici dokážu ani čo len bez mihnutia oka sľúbiť postaviť most tam, kde nie je žiadna rieka. Takže, kto pochopil princípy politiky a nevie čo s načatým životom, môže sa oddať tejto „profesii“, LEN musí byť dostatočne chytrý, aby porozumel tejto „spoločenskej hre“ a primerane hlúpy, aby si myslel, že je to dôležité (a bude dôležitý). Ak môžem záverom tlmočiť môj subjektívny pohľad v kontexte napísaných myšlienok, tak existuje len jedna z foriem politickej stratégie/inžinierstva, v ktorej mám ako tak nejakú dôveru a to je snaha a pokus urobiť správnu a odbornú vec! Môžeme posunúť milí priatelia našu globálnu kultúru politiky znova do úrovne hodnôt a postupov a tým predefinovať ju na „prijateľnú“, čo znamená, že veľkosť problémov v spoločnosti nám bude udávať veľkosť príležitostí (problémy majú tendenciu byť väčšie, keď sú ignorované a ich dedičstvo pre budúcnosť nie je správnou vecou). A týmito záverečnými slovami, pre mňa neštandardnou tematikou, končím moje 5 ročné obdobie odbornej publikácie, ktoré boli vždy z mojej strany umiestňované ihneď a bez obmedzení a kopírovali nedostatky a potreby strategických rezortov vo forme reálnych riešení v prospech našej milovanej krajiny. Je tu vhodná príležitosť zastaviť sa, nadýchnuť sa a zamerať energiu do transformačných zmien. Ďakujem všetkým, ktorí sa akou tou formou podieľali/jú na procese zmien v našej spoločnosti a tým, ktorí si dali tú námahu a prečítali moje uverejnené publikácie.