GSW

PRÍRUČKA (KÓDEX) SPRACOVANIA PRIEMYSELNÉHO ODPADU:

stanovuje postupy považované za všeobecne dané legislatívou a nariadeniami envirorezortu a majú potenciál pre dosiahnutie vysokej úrovne ochrany životného prostredia v oblasti priemyslu. Zahrňuje systémy riadenia, proces integrovanej techniky a technologické opatrenia, ktorých prioritou je snaha o optimálne výsledky produkcie, preskladnenia a spracovania odpadov na ŽP a zdravie.
Prevencia, kontrola, minimalizácia a recyklácia sa považujú za postupy rovnako efektívne (v ponímaní teórie spracovania odpadov) ako opakované využitie odpadov na produkt a energiu. V mnohých reálnych procesov, operačné ciele, obmedzenia a samotný proces môžu v priebehu času meniť. To je vzhľadom k meniacim sa požiadavkám na výrobky, požiadavky trhu a ďalšie externé alebo interné vplyvy, ktoré predstavujú určitý scenár.

1./ Dosiahnuté environmentálne prínosy – riešenie kontaminácie životného prostredia by sa mal hľadať  v technológii (procesom alebo znižovaním), vrátane hodnoty emisií (obyčajne jeho rozsahom) a dosiahnutá  účinnosť výkonu, ekologické výhody techniky v porovnaní s ostatnými.

2./ Akékoľvek vedľajšie účinky a nevýhody – vplyvu iných médií na spracovanie. Environmentálne problémy techniky a technológií v porovnaní s ostatnými a ako predchádzať alebo ich riešiť.

3./ Prevádzkové údaje – výkonnostné údaje o emisiách (odpadov a spotreby suroviny, materiály, vody a energie). Akékoľvek ďalšie užitočné informácie pre prevádzku, údržbu a kontrolu techniky, vrátane
bezpečnostných aspektov a prevádzkyschopnosti obmedzenia tejto techniky.

4./ Použiteľnosť – technicko-ekonomická využiteľnosť. Prehodnotenie  veku technológií (nové
alebo existujúce), veľkosti a vhodnosti technológie (veľká alebo malá), a faktory podieľajúce sa na
dovybavenie (napr. priestor a dostupnosť). Súčasťou je tiež informácia o nakladaní s odpadom v ktorej tej činnosti a v každom konkrétnom prípade.

5./ Ekonómia – informácie o technologických nákladoch (investície a prevádzky) a prípadných možných úspor (napr. zníženie spotreby surovín, odpadu a poplatkov) vzťahujúce sa ku kapacite techniky (napr. EUR / tonu). Hodnoty v iných menách ako v EUR boli prepočítané v súlade s
priemerným konverzným kurzom pre EUR v roku 2002. V takom prípade pôvodné údaje o nákladoch spolu s rokom a menou by mali byť tiež zahrnuté.

6./ Hnacou silou – motiváciou pre realizáciu – miestne, regionálne, surovinové a iné strategické podmienky alebo požiadavky, ktoré viedli k vykonávaniu techniky a technológie. Informácie o iných dôvodov, než tých zásadných environmentálnych na realizáciu (napr. zlepšenie kvality výrobkov, zvýšenie výnosu atď.)

7./ Príklad technológie – odkaz na technológiu, vývoj, inováciu, víziu a podnet pôsobiaci ​​v Európe a vo
zvyšku sveta. Ak táto technológia, vývoj, inovácia, vízia a podnet ešte neboli použité u nás, tak krátke vysvetlenie, prečo!

8./ Určiť primárne zložky – tam, kde je známe, že hlavné zložky odpadu, je možné kategorizovať ako napríklad  „high“, „stredné“ alebo „nízke“ na základe emisného potenciálu. Príkladom by mohlo byť založenie hodnotenia práve na volatilite (určovanie hodnoty konkrétneho odpadu a jeho spracovania)obsiahnutých prvkov podľa oznámenia druhu odpadov výrobcom.

9./ Zvýšiť poznatky o zdrojoch odpadov – (napr. náterových hmôt, farmaceutický, automobilový priemysel, atď.), poskytuje dobrý prehľad typu prvkov, ktoré môžu byť prítomné v odpade. To umožní prijať jednoduchšie metódy triedenia odpadu. Tento bod je „zdravým“ podnetom k vykonávaniu ďalších výskumov na zistenie najčastejších zdrojov odpadov, ich skladby, a konzistenciu ich zloženia.

10./ Znalosť obsahu organických odpadov – niektoré kolorimetrické metódy (je optická metóda na zisťovanie intenzity zafarbeného roztoku a určenia koncentrácie skúmanej látky) môžu napríklad poskytnúť  informáciu o organický obsah prichádzajúcich odpadov. Nemusia  byť však vhodné pre organické rozpúšťadlá /v takých prípadoch je plynová chromatografia [(je fyzikálno-chemická separačná metóda. Jej podstatou je rozdeľovanie zložiek zmesi medzi dvoma fázami: nepohyblivou (stacionárnou) a pohyblivou (mobilnou)] vhodnejšia/.

11./ Záznamy a prenosy držiteľov odpadov – rozhodujúce kontrolné opatrenia pre zaistenie
zodpovedajúceho prenosu poznatkov medzi držiteľmi odpadu by mali zabezpečiť práve tvorcovia a všetko by malo byť známe a zaznamenané. Mali by sme zaviesť nový trend hodnotenia priemyselných činností s využitím princípov v priemyselnej ekológii.

12./ Integrácia procesov v priemysle – v integrovanom procese je výmena materiálov a /alebo energie/ medzi rôznymi priemyselnými odvetviami, kde výstup jedného odvetvia (hlavný produkt, alebo dokonca „odpad“) sa stáva „vstupnou surovinou“ iného. Napríklad, prebytok pary alebo výfukové plynu z tepelnej elektrárne môže byť použitý ako zdroj tepla pre blízky chemický priemysel alebo z uhoľnej tepelnej elektrárni môžu byť použitý popolček na výrobu produktov používaných v stavebníctve, atď. Tento integrovaný proces výroby v priemysle si bude vyžadovať úpravy  a zavedenie nových a verejných politík, technológií a manažérskych systémov.  Verím v tom, že Priemyselná ekológia bude čim ďalej tým lepšie priškrtávať „slučku“ nezodpovedným výrobcom a maximalizovať ekonomickú a environmentálnu efektívnosť výroby.

• spoločné spracovanie odpadu, ako sú dočasné skladovania odpadov, miešanie a mixovanie, prebaľovanie, príjem odpadu, odber vzoriek, kontrolu a analýzu, prepravu odpadu a manipuláciu zariadenia, a prekladísk odpadov
• biologickej liečby odpadov, ako napríklad aeróbne (anaeróbne ošetrenie a mechanické a biologické liečby – mikroorganizmy vytvárajú väčší dopyt po kyslíku, keď sú vypúšťané z čistiarne do vodného toku. Organizmy sa viažu na pevnom prostredí – aktivovaný kal, kde v priemyselných odpadoch sa môžu vyskytovať  nepriaznivé prostredia pre anaeróbne mikroorganizmy a práve oni môžu spôsobiť pri ich neuvedomelosti problém v priamej anaeróbnej liečbe, atď. ).
• fyzikálno-chemická úprava odpadov, ako je neutralizácia, kyselina chrómová a kyanid, ošetrenie, odvodňovanie, filtrácia / voda, oddelenie, zrážanie, separácia ortuti z odpadu, vysporiadanie, tuhnutia a stabilizácie atď./.
• ošetrením získať späť hlavne odpad procesného a neobnoviteľného materiálu, ako je rekoncentrácia  kyselín a zásad, znovuzískanie kovov z kvapalného a pevného odpadu, regeneráciu organických rozpúšťadiel a použité iontomeničové živice, a opätovná rafinácia odpadových olejov.
• ošetrenie a výroba pevných a kvapalných palív z nebezpečného aj bežného odpadu.