GSW

Nastal čas, keď štát musí postaviť také legislatívne opatrenia (ak zlyháva ľudská bezprostredná ochota a zodpovednosť voči nášmu prirodzenému prostrediu), ktoré budú v plnej miere zákonným nástrojom (zohľadňovať potreby) nielen na ochranu nášho prirodzeného prostredia (prírodných zdrojov, ekosystémových služieb a zdravia), ale predovšetkým na vyslovenú potrebu zmien. Zmeny by mali v prvom rade prostredníctvom legislatívnych opatrení primäť ako priemysel, tak aj obyvateľov k investícií do reforiem (spôsobu života, technológií výroby, spracovania, využitia odpadov a výchovy), ktoré výrazne prispejú k trvalej udržateľnosti (ekologická a hospodársky udržateľná budúcnosť). Preto je nevyhnutné, aby každý človek rešpektoval a ctil všetky živé bytosti a svoje jedinečné prirodzené okolie. Navrhovanou legislatívnou zmenou k riešeniu tejto celosvetovej problematike z pohľadu našej krajiny je predostrieť spoločnou zainteresovanosťou MŽP SR a MH SR kreovanie takej formy asociačného inštitútu, ktorý by spadal pod 100%-nú gesciu už spomenutých ministerstiev. Podstatou tohto inštitútu by bol ekologický audit (environmentálna a ekologická perspektíva, energetická bezpečnosť, účinnosť a zníženie našej energetickej závislosti). Základným cieľom ekologického auditu by bola systematická kontrola a celkové zohľadnenie dlhodobých vplyvov a faktorov na životné prostredie počas celého priebehu technologických operácií (vstupné zdroje surovín a energií, vyspelosť technológií, recyklácia, produkcia, spracovanie a využitie odpadov) v danej spoločnosti. Ekologický audit môžeme vnímať aj ako komplexný štátom riadený audit celkového stavu spoločnosti voči ŽP, energetickej náročnosti a aj odpadom. Výstupom ekologického auditu by bol „zelený fond ŽP“, ktorého zmyslom je okrem iného internalizácia plynúcich externalít v priemysle, zvýšenie vnútornej energetickej bezpečnosti a zmena v prístupe zahraničných spoločností k ekonomickej solidarite v kontexte investícií do bezpečnosti a stability našej krajiny. Negatívne vplyvy na životné prostredie v poslednej dobe vyvolávajú silnejšiu potrebu ochrany životného prostredia v súčinnosti s koncepciou energetickej politiky. Možno na prvý pohľad zbytočná nevôľa smerom k priemyslu, investíciám a širokej verejnosti, ale v skutočnosti priestor na pragmatickejšiu a „zelenšiu“ ekonomiku štátu. Silná snaha o „zelený“ priemysel vytvára svoj primeraný tlak aj na pragmatickú „zelenšiu“ ekonomiku. Postupy a celý zákonný rámec riadenia rizík životného prostredia by mal vlastne fungovať na zákonnej platforme „daňovej“ motivácie, kde by sa stanovili okrem zistení aj príslušne hranice poplatkov za nedodržanie stavu súčasných „technológií a výrobných procesov“ (ekologické riziká a energetická náročnosť) a pri akceptovaní požiadaviek a investovaní by sa tieto „poplatky“ explicitne znižovali a zároveň slúžili aj ako zelený fond obnovy pre tých, ktorí majú vážny a dlhodobý úmysel investovať. Ekonomická efektivita (nielen prínos, ale aj priama podpora) v kontexte riadenia rizika životného prostredia a energetickej bezpečnosti SR (priemyselne havárie, prírodné katastrofy, konvenčný priemysel, neohľaduplné technológie voči ŽP, nadmerná spotreba zdrojov a energií a energetická náročnosť) sú dva komplementárne (nikdy nesmie byť ekonomická efektivita na úkor stavu životného prostredia) ciele politiky v oblasti životného prostredia a energetickej politiky SR pre „trvalo udržateľný rozvoj“ (TUR), ktorý je definovaný ako „rozvoj uspokojujúci potreby súčasnej generácie bez toho, aby bola ohrozená schopnosť a možnosť budúcich generácií uspokojovať svoje vlastné potreby. Preto nevyhnutným krokom vlády SR bude primäť všetky strategické spoločnosti na SR k jasnej definícií pravidiel, čo sa týka ŽP a EB. Bez obmedzovania znečistenia a nadmernej spotreby energií, budú odpadové produkty (zákonom stanoviť spracovanie priemyselných odpadov a ich recykláciu) zo spotreby, vykurovania, poľnohospodárstva, ťažby, výroby, dopravy a ďalších ľudských aktivít neustále hromadiť, rozptylovať a tým vážnejšie degradovať životné prostredie a zdravie nás všetkých. Čo nám bráni v uzákonení tejto legislatívnej zmeny? Ako členovia EÚ máme právo na interné legislatívne tlaky nad rámec dohovorov? Príkladom by som uviedol veľmi slabé medzinárodné dohody v rámci postupov v oblasti životného prostredia a energetickej bezpečnosti. Napriek rozdielom v medzinárodných a národných legislatívnych procesoch, žiadna jasná právna hranica nevymedzuje, kde medzinárodné právo ŽP a EB končí a vnútroštátne právne predpisy začínajú. V mnohých prípadoch boli vnútroštátne právne predpisy prijaté len za účelom splnenia povinností vyplývajúcich z medzinárodných dohovorov. Naopak, viaceré dohody boli často len modelom po vnútroštátnych právnych predpisoch v oblasti životného prostredia (ŽP) a energetickej bezpečnosti (EB) práve od vyspelých štátov. Zákony musia razantne a jednoznačne chrániť životné prostredie pred degradáciou, nadmernou spotrebou a ohrozovaním zdravia a energetickej bezpečnosti. Stručne povedané, vlády môžu touto legislatívnou zmenou dosiahnuť „to najlepšie z oboch svetov“.
Preto sme povedali dosť a touto víziou integrácie chceme prispieť k silnej odbornosti Slovenska smerom k EÚ a zahraničiu a byť odborným a silným partnerom v kreovaní prioritných zmien v legislatívach environmentu a energetiky. Pod pojmom Environmentálne riedenie a energetická politika SR rozumie EREP konkrétnu podporu, kontrolu, analýzu a výkonnosť (konkurencia) strategických spoločností (energetika, priemysel a domáce zdroje). Existuje dnes nespočetné množstvo otázok a problémov, ktorým čelí životné prostredie a naša energetická politika. Vzhľadom k rýchlej industrializácie, energetickej a surovinovej benevolencie, používaniu ťažkých chemikálií, hnojív, pesticíd, toxicity (karcinogenity) odpadov a nedostatku záujmu o životné prostredie, narážame v súčasnosti na celý rad problémov a nezodpovedaných otázok. Ako začať s odpoveďami na tieto závažné a nezodpovedané otázky? Prvým a prioritným krokom k pragmatickému posunu je implementovať zásadu práva. Právo životného prostredia by malo byť hlavným a dlhodobým legislatívnym nástrojom a mechanizmom použiteľným na podporu zachovania prírodných zdrojov, ochrany životného prostredia, energetickej bezpečnosti a solidarity tých strategických spoločností v komplexnej ochrane, ktoré dominujú v spotrebe energií, produkcii emisií, odpadov a degradácií životného prostredia. Podnecovanie k hospodárskemu rastu a rozmachu odpútava našu skutočnú pozornosť od vnútroštátnych problémov životného prostredia a energetickej bezpečnosti. Na Slovensku máme nespočetné množstvo decentralizovaných činností, ktoré priamo ohrozujú naše prírodné systémy a prispievajú k veľkosti energetickej závislosti krajiny. Krajina si musí v každom prípade zachovať svoju energetickú identitu, environmentálnu zvrchovanosť a vybudovať si svoj vlastný energetický holding s väčším dôrazom na technologickú revolúciu (výmena energetických technológií na zníženie emisií oxidu uhličitého, energetickú náročnosť, možnosti spätného využitia odpadov a iné). Energetická bezpečnosť a environmentalistika na prvý pohľad zdanlivo nesúvisiace odborné segmenty, ktoré majú v súčasnosti o to viac spoločného a stále silnejšiu väzbu prepojenosti. Ako? Trendom v snahe o také technológie, ktoré budú nielen menej emisií a odpadov produkovať, ale ktoré budú mať nižšie surovinové a energetické nároky a budú schopné opätovne využiť svoje vlastné „odpady“. Preto súčasné globálne trendy v dodávkach a spotrebe energií sú zjavne neudržateľné ekologicky, ekonomicky a sociálne. Cieľom environmentálneho riadenia a (riadenia životného prostredia) energetickej politiky SR by malo byť posilnenie a rozšírenie vedomostí, nástrojov a možností nevyhnutných na splnenie novodobých požiadaviek a zmien v oblasti životného prostredia a energetickej bezpečnosti. Mali by sme jednotnejšie a razantnejšie pristupovať k vytváraniu nových cieľov v oblasti životného prostredia a energetickej politiky (trvalo udržateľného rozvoja). To čo dnes pripisujem zainteresovaným ministerstvám, je ich nízka dynamika autority a deficit moderného riadenia, efektivity odborných sekcií, inovatívnych riešení a konkrétnejšie e trvalejšie prínosy pre ŽP, EB a zdravie ľudí. Moderný manažment (riadenie) rastie so sociálno-ekonomickou vyspelosťou spoločnosti a s jej zárukou vyspelej bezpečnosti a prosperity. Moderný pohľad spočíva okrem iného aj vo fakte nefinančného prínosu jednotlivcov v prospech spoločnosti. Moderné riadenie nevyužíva výlučne iba svoje „sily“ politického vplyvu, ale predovšetkým odborné, kompaktibilné a kompromisné nástroje v rámci rastu a konkurencieschopnosti. Moderné riadenia politiky životného prostredia a energetickej politiky SR by sa mali v rámci TUR zásadnejšie zamerať na kontrolu znečisťovania životného prostredia, energetickej bezpečnosti, sanácie skládok, kontroly tvorby a spracovania priemyselných odpadov, znižovaním závislosti na dovoze a efektívneho využívania surovín a energetických zdrojov, recyklácie odpadov a zachovania prírodných zdrojov. Odpady sú vážnou výzvou moderného riadenia a koncepcie TUR, pretože ich rast bude závisieť len na efektívnej a koncepčnej legislatíve, podmieňujúcej vznik, pohyb a nakladanie s nimi. Cieľom moderného riadenia v rámci EREPu SR (manažmentu) by malo byť posilnenie a rozšírenie legislatívnych vedomostí, zručností a samotnej autority ministerstiev nevyhnutných na splnenie požiadaviek a zmien v rámci TUR (environmentálneho riadenia a energetickej politiky SR). Okrem autority, prispieva moderné riadenie k hospodárskemu rastu a sociálno-ekonomickej vyspelosti krajiny, aj kultúrnymi normami, hodnotami a správaním samotnej politiky ministerstva.
Technologické inovácie sú z pohľadu dlhodobého horizontu moderného manažmentu, kľúčom k udržateľnej prosperite, hospodárskeho rastu, vytváraniu pracovných miest, „zelenej ekonomiky“ prispievajúcej k rastu príjmov aj za podmienky zachovania prírodných systémov a sociálnej spravodlivosti. Efektívne riadenie, moderné nástroje a inovačné technológie vytvárajú možnosti v spoločnosti pre významnejšiu podporu exportu a tým vývozu nových vízií v rámci TUR (EREP). Smerovanie EREPu spočíva v jeho východiskových bodoch a návrhoch legislatívnych zmien, doplnení a kompromisov, vzdelávaní a publikačnej činnosti. Udržateľné riadenie bude mať len jednu podmienku, ako sa naučíme rešpektovať zákony prírody. Východiskové body sú nasledovné:
a/ analýza a legalizácia všetkých rizík a negatív plynúcich z výroby a spotreby (externality), predvídavosť a identifikácia úrovne rizík spojených so špeciálnymi udalosťami (priemyselné havárie a energetická bezpečnosť krajiny).
b/ klasifikácia odpadov v priemysle za strategické „suroviny“ (energia) v rámci EREPu. Legislatívna definícia pomeru vyprodukovaného odpadu na vstupnej surovine a jeho percentuálneho množstva, ktorý sa musí spätne vrátiť do výroby ako vstupná surovina. Definícia pomeru spotreby energií pri výrobe s percentuálnym zastúpením získanej energie z odpadovej energie (poprípade odpadov).
c/ stanoviť legislatívou motivačný rámec daňových úľav, pri dodržovaní týchto zákonných pomerov spotreby surovín a energií a ich efektívneho využívania, produkcie a zužitkovania odpadov. Zákonná definícia strategických podnikov, stanovenie zákonnej formy sankcionovania pri nedodržaní zákonov a benevolencie technologických a výrobných inovácií.
d/ v rámci odpadov (ako strategické suroviny a energia) cestou legislatívy využívať (motivovať na investície) v plnej miere odpadové teplo (odpadová teplá voda). Recyklovať (späť do výrobného procesu) prídavné materiály (emulzie, voda, filtračné prvky a iné), ktoré je možné viacnásobne zužitkovať v procese výroby.
e/ cieľom integrácie EREPu je dosiahnutie energetickej účinnosti rámci EP SR, zmena myslenia a správania všetkých zainteresovaných subjektov a ekologizácia priemyslu.
f/ znečisťovanie a nadmerná spotreba zdrojmi energií nie je synonymom pokroku, ale zaostalosťou ľudí vo vyspelej spoločnosti. Práve preto nadišiel čas pre nové koncepcie rozvoja a konkurencieschopnosti.
g/ ľudia a predstavitelia priemyslu sa budú musieť naučiť „komunikovať“ s prírodnými ekosystémami. Je našou povinnosťou prijať potrebné opatrenia na zníženie negatívnych dopadov a povzbudiť (motivovať vhodnou legislatívnou úpravou) ostatných, aby urobili to isté.
h/ TUR je o čistom a zdravom prostredí a o efektívnom využívaní energie (energia je základom TUR) z čistých a obnoviteľných zdrojov.