GSW

Tímová práca je márna, keď individuálne úsilie ide v zlom smere (názor autora Blogu v kontexte energetickej únie a efektívnosti nakladania so zdrojmi energií, surovinami a odpadmi). Koncepciu návrhu legislatívneho rámca a zodpovedného prístupu priemyslu k hospodáreniu s energiou môžeme nazvať a predstaviť, ako efektívny nástroj (postup), ktorý zahŕňa nielen predpísanú analýzu súčasnej situácie komplexnej spotreby v danej spoločnosti, ale svojou permanentnou prítomnosťou (EREP ako dohľadný orgán) získava štúdie o neefektívnosti a príležitostí na zlepšenie, vyhodnotenie nákladov (prínosov) technologických operácií a plánovanie možných stratégií na zníženie komplexnej spotreby. Zvýšenie energetickej účinnosti patrí medzi najefektívnejšie (zo strany finančných nákladov) stratégie spoločností, ktorá sa môže cestou legislatívnych nástrojov použiť pre správu rastúcich nákladov na energiu, suroviny a odpady a s rastúcou obavou emisií skleníkových plynov. Riadenie energetickej účinnosti je procesom, veľmi odlišným od väčšiny známych energetických auditov a certifikácií, pretože tento proces siaha do špecifickej hĺbky každej spoločnosti, výrobného procesu, prevádzok a používaných postupov, namiesto použitia štandardizovaných matematických hodnôt a rámcov. Legislatívny rámec energetickej únie a jednotlivých jeho štátov potrebuje primäť priemysel k väčšej právnej a morálnej povinnosti vytvoriť „energetický vzor“, ktorý zabezpečí primeranú energetickú účinnosť smerom k sektorom, projektom environmentálnej integrity, zároveň udrží a zvýši silu našej ekonomiky a hospodárskeho rastu. Energetická účinnosť je stále viac známejšia, ako účinný spôsob znižovania výrobných nákladov v priemysle a v kontexte efektívneho znižovania energetických a surovinových zdrojov a odpadov (zelenšie technológie a výrobné procesy). Pozitívne sekundárne dopady a výsledky energetickej účinnosti minimalizujú nielen dôsledky vysokých nákladov na energiu a tým explicitne zvyšujú konkurencieschopnosť, ale súčasne riešia bezpečnosť energetických a surovinových dodávok a minimalizujú obavy environmentálnych a zdravotných rizík. Priemyselný sektor využíva viac dodanej energie než akékoľvek iné odvetvie konečného použitia, konzumujú asi polovicu celkovej dodanej energie vo svete a energia koniec koncov zostáva stále dôležitou (popri technológií, zdrojov surovín a vlastníckeho práva) hnacou silou hospodárskeho rastu a priemyselnej produktivity. Konkurencieschopnosť, ako cieľový aspekt v kontexte energetickej účinnosti získava v posledných rokoch väčšie povedomie aj na politickej úrovni a v rámci programu jednotlivých politických strán. Priemysel a výrobné spoločnosti, ktoré sú zodpovedné za výsledok hospodárenia s energiou, by sa mali v súčasnosti intenzívne podieľať na prestavbe svojich stratégií (riešenia, ktoré sú vedené kritériami udržateľnosti) a participácie s energetickou úniou. Prioritou spoločností pri prestavbe svojich stratégií by mali byť inovatívne technológie vo výrobe energií, výberu, náročnosti a spracovania primárnych surovín, riešenia skladovania, kontroly a riadenia a prepojenia jednotlivých procesov využitia prebytočnej a odpadovej energie. Zásadným problémom v EÚ je spôsob, akým sa energia extrahuje, distribuuje a využíva. Preto ja osobne vidím veľmi silnú potrebu v posune od súčasnej preferencie energie získavanej z konvenčných fosílnych palív smerom k zelenším, čistejším, s nižším obsahom uhlíka (obnoviteľné formy energie) a využitiu odpadových zdrojov energií.
Systém Energetickej únie a sprísnené rámce národných legislatív (spôsoby) pre riadenia energií, budú môcť vo výraznej miere prispieť k zlepšeniu výkonu energetickej efektívnosti (riadiť významné úspory nákladov, konkurenčné výhody a využitie odpadov) a zmierneniu volatility cien energií. Zavedenie zelenších a ohľaduplnejších systémov a procesov v priemysle je jedinou cestou pre dosiahnutie pozitívnej prítomnosti hospodárskych, ekonomických a ekologických aspektov účinnosti. Použitie zelených aspektov v priemysle uľahčuje aj napríklad činnosti súvisiace so sanáciou životného prostredia, akým je napríklad správa nebezpečného odpadu, čistenie odpadovej vody, sanácia kontaminovaných oblastí a podobne. Mnohé z globálnych problémov životného prostredia v súčasnosti čelia zmene klímy, strate biodiverzity, výrazne ovplyvňujú ovzdušie, vody alebo kvalitu pôdy, ktoré nakoniec ovplyvňujú sekundárne ľudské zdravie a ich bezpečnosť. Efektivita a výkonnosť energetickej, surovinovej a ekologickej účinnosti môžu spoločnostiam priniesť okrem už vymenovaných aspektov aj lepšie riadenie všeobecných rizík. Dôkladné pochopenie efektívnosti využívania energetických, surovinových zdrojov a odpadov zahŕňa príležitosť pre integráciu hospodárenia s energiami do existujúcich systémov v spoločnosti (môžu byť prevedené do obchodnej výkonnosti cieľov, sú časovo viazané a merateľné). Porozumením a vnímaním energetických rizík, príležitosťami prípadových štúdií s rastúcou energetickou náročnosťou a zavedením prísnejších kritérií na zelenšie výrobné technológie (environmentálna výkonnosť podnikov a odpadové energie), budú môcť spoločnosti podniknúť legislatívne kroky (podporované vládou a EÚ) na minimalizáciu rizík spojených s energiou, surovinami, odpadmi, zvýšiť celkovú bezpečnosť a zlepšiť konkurencieschopnosť.