Nemôžeme študovať temnotu milí priatelia tým, že ju ihneď zaplavíme svetlom. Bohužiaľ som toho názoru, že všetky doterajšie celosvetové úsilia o presadenie environmentálnych a energetických reforiem vyšli do prázdna a dajú sa prirovnať k tým prázdnym slovám, keď niekto prestáva fajčiť na smrteľnej posteli. Dokonca ani platení „ekológovia“ nemajú úprimnú a cieľavedomú snahu vzdať sa všetkých výhod priemyselných technológií, na ktorých sme závislí (sú odrádzaní hojnosťou a tým exaktná diferencia v miere vyvoláva veľké a radikálne rozdiely v náturách a pohľadoch jednotlivcov). Ale možno, že je to len hrubý a subjektívny názor autora publikácie a myšlienky o novo nadobudnutých „talentoch“ na ochranu globálneho životného prostredia a spolupráce. Na rozdiel od „ekológov, energetikov a talentoch priemyselného rozmachu“ tvrdím, že príroda nie je v pokoji (čo aj v posledných rokoch nám vo výraznej miere dáva najavo) a nedokáže udržať tú druhovú rovnováhu (symbiózu), ktorá zaručuje prežitie druhov na planéte (otázka vyváženej biodiverzity a ekosystémov). Chýba mi v hierarchii legislatívnej snahy o ochranu ŽP konkrétne verejné rozhodnutie zamerané na zlepšenie stavu nášho prirodzeného prostredia (progresívna politika udržateľného rastu PPUR). Od verejného rozhodnutia očakávam akúsi platformu k zodpovednému a fakultatívnemu prístupu obyvateľstva k stavu nášho okolia. Väčšina škôd spôsobená na našej planéte, je dôsledkom našej vlastnej nevedomosti a ješitnosti. Snažím sa aj v spolupráci s oddanými jedincami nájsť tú správnu hodnotovú myšlienku ľudí a zistiť, kedy sú ochotní zbaviť sa syndrómu nekontrolovateľnej osobnej a priemyselnej hojnosti. Priemyselnú hojnosť by som definoval, ako morálna podvýživa a zneužívanie priemyselného a technologického rozmachu samozrejme vplyvom osobnej hojnosti a na druhej strane by som rád videl jej kultúru, ktorá by mala byť o schopnosti ukladať, meniť a zlepšovať všetky nápady tohto nášho rastu. Vidím to osobne asi tak, že keby sa majetok každého nás používal na sanáciu degradovaného prostredia, tak by sme ináč pristupovali a zaobchádzali s našim prirodzeným prostredím. … príroda takmer s určitosťou pracuje na tom princípe, že kombinuje šancu s nutnosťou a náhodu s determinizmom … Hlavné výzvy, presvedčenie a práca environmentalistu musia plynúť spolu z nedostatkami a rýchlo zhoršujúcou sa kvalitou životného prostredia. Ak chceme zvládnuť nápor prúdu problematík životného prostredia a ich riadenie, tak urýchlene musíme prijať opatrenia k nevyhnutným investíciám do životného prostredia a zmien v technológiách priemyslu. Pre tých, ktorí ignorujú túto nevyhnutnú potrebu zmien jedna zlá správa, medzinárodná ekonomická integrácia a globalizácia tlačí stále prísnejšími environmentálnymi požiadavkami na tie spoločnosti, ktoré sa chcú uplatniť v hierarchii partnerov medzinárodného obchodu a potenciálnych trhov vo svete.
Vývoj jednotlivých odvetví priemyslu, energetiky, poľnohospodárstva, dopravy, cestovného ruchu, stavebníctva a urbanizácie, silne ovplyvňuje znečisťovanie životného prostredia a degradáciu obnoviteľných prírodných zdrojov. Investície do technológií v priemysle v kontexte ochrany životného prostredia neznamenajú rýchle a nekontrolovateľné zmeny, ale nevyhnutné investície pre udržateľný rozvoj. Nevyhnutné investície v oblasti politiky životného prostredia a technologického pokroku by mali byť upriamené na znižovanie znečistenia toxickými emisiami (agresívny priemysel) a ochrany prirodzeného prostredia (ekosystémy a biodiverzita). Pre dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja v zachovaní prirodzenej obnovy obnoviteľných zdrojov a ochrany nášho prostredia, je potrebné kombinovať a harmonizovať (vedeckým spôsobom) sociálno-ekonomické a environmentálne faktory v každej etape jednotlivých sektorov exekutívy, ako aj spoločnosti. Ochranu životného prostredia a zdrojov je potrebné považovať za základný cieľ a dôležitý obsah neoddeliteľného procesu vývoja. Aj keď budúci vývoj bude v rozhodujúcej miere závisieť na energiách a priemyslu, nesmieme zabudnúť na naše zdravie a každodenné prežitie (spoľahlivé, bezpečné a šetrné k životnému prostrediu). Záverom asi toľko, že nikto nebude chrániť to, o čo sa nestará a nikto sa výraznejšie nebude starať o to, čo ešte nikdy nezažil. Otázkou je, že dokedy budeme akýmkoľvek spôsobom rešpektovať umiestnenie politiky nad morálku a naše túžby hojnosti nad zodpovednosť (sústrediť sa na všetky spoločenské diania autonómne, integrovane a dôstojne). V najbližších publikáciách milí priatelia by som Vás veľmi rád informoval o mojom (aby moje publikácie neboli LEN o teoretickej rovine, ale aj o racionálnych návrhoch smerovaných k dynamizácii našej energetickej bezpečnosti) návrhu na Energetický informačný systém v rámci politiky energetickej bezpečnosti SR.
Celá debata | RSS tejto debaty