Dnešnú moju publikáciu začnem jedným výrokom: „Predtým, než začneme analyzovať dôsledky súčasnosti, pokúsme si rozanalyzovať jej príčiny“. Vláda musí problematiky ŽP lokalizovať osobitnými predpismi, ktoré sú napríklad typické ekosystémom s vysokou prioritou pre zachovanie biodiverzity. Vysoká priorita u ekosystémov značí účelové plánovanie s podporou legislatívy v prospech chránených oblastí a musia byť úzko integrované s plánovaním sociálno-ekonomického rozvoja. Ak chceme milí priatelia zabezpečiť udržateľný rast, tak bude potrebné nastaviť vyváženie (symbiózu) medzi sociálno-ekonomickými a environmentálnymi faktormi, harmonizovať stratégiu ochrany životného prostredia so stratégiou sociálno-ekonomického rozvoja na všetkých exekutívnych úrovniach a v hierarchii spoločnosti (komunálnej, edukačnej a výchovnej). Napríklad tým spôsobom, že riadenie ochrany životného prostredia by malo byť posilnené aj na centrálnej úrovni a to systémom riadenia (najmä posilnením inšpekcie životného prostredia a monitoringu). Ako? Úseky inštitúcie riadenia životného prostredia by mali byť predovšetkým lepšie rozvinuté (profesionálnejšie, odbornejšie a operatívnejšie) v jednotlivých okresoch a na strategických miestach (napríklad prírodné zdroje a atď.). Ďalej, riadenie ochrany životného prostredia by mala byť plne stanovené okresom (nie hŕstkou politických manažérov sediacich v BA) a na plný úväzok (v plnej kompetencii). V ďalšom by som chcel poukázať na začlenenie ochrany životného prostredia do sektorovej a miestnej (nie regionálnej) stratégie sociálno-ekonomického rozvoja v konkrétnom smere zavádzania napríklad strategických posudzovaní vplyvov na životné prostredie (súčasný trend na SR sú zahraničné nadnárodné, ale „certifikované spoločnosti, čo je v rozpore s transparentnosťou vízie dlhodobej a efektívnej ochrany vplyvov priemyslu, negatív spoločenského rozmachu a ekonomického reťazca). Posudzujúc zo subjektívneho hľadiska mám pocit, že sme na prahu veľkých zmien v našom priemysle. A zmeny v globálnom vnímaní nášho prirodzeného prostredia si vyžadujú spraviť potrebné a efektívne úpravy (zákonné, inštitucionálne a sektorové v exekutíve) na dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti, vypracovanie racionálnych plánov riadenia v oblasti životného prostredia a jej vykonávanie paralelne k sociálno-ekonomickým stratégiám (efektívne nástroje pri udeľovaní stavebných a investičných povolení na základe poňatia, že investície do ochrany životného prostredia sú investície pre udržateľný rozvoj a bezpečnú a zdravú budúcnosť). To, čo s určitosťou poznáme sú reakcie prírody v posledných rokoch. Preto z pohľadu našej spoločnosti a možností exekutívy bude nevyhnutné a potrebné stanoviť zákonný rámec inteligentného riadenia zdrojov Zeme. Ak máme skutočné presvedčenie (z pohľadu väčšej komunity, akou je z nášho pohľadu Európska únia) skoncovať s trvalými a prevládajúcimi medzinárodnými a sociálnymi problémami, tak budeme musieť vyhlásiť Zem a všetky jeho prostriedky ako „spoločné dedičstvo“ nás všetkých na tomto svete. Ľudia majú vždy tendenciu čo najhlasnejšie kritizovať tú oblasť, kde oni sami majú najhlbšie emocionálne potreby. Svet sa dá zmeniť pozitívnym smerom v prípade, ak sa táto výzva stane vášňou a budú to ľudia, ktorí sa postarajú o dôsledkoch – o veciach, na ktorých im v prvom rade záleží (jediní ľudia, ktorí môžu významnou mierou prispieť k trvalej a pozitívnej zmene na tomto Svete, sú Tí ľudia, ktorí chcú). Nemusíme byť obzvlášť šikovný alebo talentovaný, nepotrebujeme veľa peňazí alebo vzdelanie, ale všetko to, čo naozaj potrebujeme, je byť vášnivý v niečom dôležitom a v niečom „väčšom“ než sme my sami (máme veľmi jasné sociálne a environmentálne dôvody niečo konať, čím je aj záväzok k hodnotným veciam a potrebám, ktoré menia svet).
Keby" odborníci-"ekoteroristi... ...
Celá debata | RSS tejto debaty