GSW

Ekologická perspektíva využíva ekologické pojmy z biológie ako metafory  na opis reciprocity medzi osobami a ich prostredím. Dôraz a pozornosť je upriamená na zhody medzi jednotlivcami alebo skupinami a miestami, v ktorých žijú svoje životy. Dejinami našej civilizácie vždy platilo, že ľudstvo pôsobí na životné prostredie ako prostriedok na prežitie aj ako vyjadrenie svojej kultúry. Bol to vždy obojsmerný vzťah v úzkej harmónii. Avšak, nedávno bola táto rovnováha narušená našim neudržateľným spôsobom života, akým v súčasnosti ľudstvo zneužíva svoju krajinu a doslovne zle hospodári so životným prostredím. Každá kultúra má svoj systém viery, ktorým sa riadi aj v  interakcii s prírodou. Väčšinou platí, že pôvodné komunity sa spoliehajú na základe svojho ideálu prirodzenej spravodlivosti, čo vedie k tomu, že majú vyvážený vzťah s prírodou. Ekologická perspektíva je dôležitá v mnohých oblastiach, ako spôsob, alebo nástroj pochopiť, prečo jednotlivci nemajú prijať určité opatrenia v spoločnosti. Ekologická perspektíva je založená na platforme biologických vied a ekológie. V rámci tejto paradigmy, je krajina vnímaná a zložená z väčšieho počtu systémov a subsystémov, zahŕňajúc rastliny, zvieratá, ľudí a ich fyzické prostredie, ktoré sú zapájané do stálych procesov vzájomnej interakcie, so zmenami v jednom systéme. Vedecké štúdie aj v týchto oblastiach ukázali, že v rámci ekosystémov, sú všetky organizmy vzájomne prepojené. Aj v rámci tejto perspektívy sa spoločnosť posudzuje z pohľadu dvoch úrovni: makro (inštitucionálnej) úrovne a mikro (individuálnej) úrovne. Ekologická perspektíva, tiež známa ako sociálno-ekologický model, ktorý používa a skúma v spoločenských vedách dynamické vzťahy medzi jednotlivcami a zahŕňa niekoľko úrovní pohľadu sociálneho prostredia. Sociálna ekológia poskytuje rámec pre pochopenie toho , ako jednotlivci a ich sociálne prostredie sa navzájom ovplyvňujú po celý život. Ekologická perspektíva je využívaná predovšetkým ako kvalitatívny aspekt výskumu prírodných vied, kde environmentálne faktory majú veľký vplyv na predmet výskumu. Ekologická perspektíva viditeľne zobrazuje potrebu zobraziť ľudí a prostredie ako jednotný systém v rámci konkrétneho kultúrneho a historického kontextu. Ako človek a životné prostredie môže byť tento kontext plne chápaný, len z hľadiska ich vzťahu, v ktorom je každý neustále a vzájomne ovplyvňovaný. Preto sú všetky koncepty odvodené z ekologickej metafory a nie sú ani samotným ani samostatným odkazom k životnému prostrediu, ale každý pojem vyjadruje určitú osobu:
– životné prostredie
– vzťah, či už je to pozitívny, negatívny alebo neutrálny
Mestská štruktúra má významný vplyv na spoločenské procesy. „Ekologická“ perspektíva sociológie skúma, čo sa deje v sociálnych podmienok, v dôsledku vystavenia ľudí k zastavanému a od prírody líšiacemu sa prostrediu. Ekosystémy, vrátane ľudí žijúcich v mestách a mestských prostredí, sa vyznačujú špecifickými interakciami. Na rozdiel od väčšiny behaviorálnych (veda o správaní a reakcií človeka na podnety, naše správanie vzniká ako proces zámerného a podmieneného učenia. Teória sa zameriava na konkrétne správanie jednotlivca. Cieľom je zmena správania. ) a psychologických teórií, sa ekologické teórie zameriavajú na vzájomné transakcie medzi systémami zdôrazňujúc, že všetky existujúce prvky v rámci ekosystému hrajú rovnakú úlohu v udržiavaní rovnováhy celku. Ekológia bola vždy heterogénna oblasť, ktorá má nie jeden, ale mnoho ďalších úrovní, ktoré zodpovedajú rozmanitým vedeckým, filozofickým a sociálno–politickým kontextom. Ekologický prístup môže byť najlepšie uplatňovaný a chápaný v praxi sociálnej práce ako pohľad na osoby, rodiny, kultúry, spoločenstvo a jej politiku a identifikovať a zasiahnuť na silné a slabé stránky v transakčných procesoch medzi týmito systémami. Ekologická perspektíva je teória systémov sociálnej vedy, ktorá sa snaží poskytovať „veľký obraz“ – pohľad na spoločenské javy, ktoré sa vyskytujú na rôznych úrovniach v spoločnosti a v rôznych systémoch. V podstate, ekologické hľadisko berie do úvahy vplyv faktorov prostredia na viacerých úrovniach (napr. rodina, škola, národ), ako tvar individuálneho správania. Základnou myšlienkou je zakotvenie rámca, v ktorom každý systém funguje v prevádzke iného systému. V ekológii, je adaptácia považovaná za kolektívny proces na systémovej úrovni uprednostňovaný pred individuálnym procesom, ktorý je viac myšlienkovo dosiahnuteľný, keď je populácia dostatočne usporiadaná a schopná pôsobiť ako celok v súvislosti s Environmentom. Ekologická perspektíva zahŕňa fyzické, sociálne, kultúrne a historické aspekty kontextu (vrátane trendov na miestnej i globálnej úrovni, ako je globalizácia, urbanizácia a rozsiahle zmeny životného prostredia), rovnako ako atribúty správania sa osôb. Je to dôležité pre výskum rozvojovej politiky, ktoré sú zamerané na zmenu sociálnych problémov, ako napríklad domáce násilie, chudoba a devastácie životného prostredia.
Srdcom ekologického myslenia je prirodzený ekosystém. Existuje celá rada primárnych prispievateľov k ekologickému spôsobu myslenia v oblasti verejného zdravia ako vedecký odbor ľudskej ekológie, sociálnej ekológie, ekologickej psychológie, psychológie životného prostredia a ekologickej komunity psychológie. Ekologický pohľad na zdravie kladie dôraz na individuálne i kontextové systémy a vzájomne previazané vzťahy medzi nimi. Na individuálnej úrovni sa to predovšetkým týka spôsobu, akým ľudia môžu zmeniť aspekty ich správania sa a prirodzeného prístupu k problematike ekológie. Rozsah a rôznorodosť správania sa prostredia v danej lokalite, môže byť svedectvom o spokojnosti a kvalite života ľudí. Perspektíva predpokladá, že príslušné zmeny v životnom prostredí povedú aj k zmenám u jednotlivcov s nutnosťou vzájomnej podpory a motivácie. Jedná sa o stanovisko konceptualizácie dozrievania človeka vo vzťahu k meniacemu sa prostrediu – sociálne, fyzické a psychické. Evolúcia je o dedičstve s apelom a výzvou na súčasné generácie premýšľať o ich povinnosti k budúcim generáciám a so spravodlivým plnením medzigeneračných potrieb a túžob. Krehkosť našej existencie ako jednotlivca, komunity a populácie sa stáva stále jasnejšou vo chvíli, keď sme konfrontovaní s veľkými a neočakávanými zmenami v oblasti životného prostredia, ako sú dôsledky veľkých búrok, záplav a ďalších anomálií. Musíme ďalej rozvíjať naše chápanie ľudského života ako druhu, ktorý sa neustále vyvíja ako súčasť globálneho ekosystému, a nášho sociálneho stavu a úlohy kultúry v týchto procesoch.