GSW

Priemyselná revolúcia znamenala prechod na nové výrobné procesy z ručnej výroby na nové strojné technológie a fabriky (strojové parky), nové chemické a výrobne procesy spracovania kovu a iných surovín. Priemyselná revolúcia dramaticky zmenila európsku spoločnosť, priniesla obrovské pokroky v produktivite, prispela k stabilizácii a rozmachu pracovného prostredia, nové technológie znížili vplyv ručnej práce na zdravie a vek populácie, stabilizoval sa sociálny priestor a vzdelanosť. Táto éra tiež viedla k veľkému nárastu využívania uhlia. Uhlie nahradilo drevo a ďalšie zdroje palív, pretože jeho zdroje boli hojné a pomerne dostupné, efektívne a vyžadovali „menej práce“ v baniach, ako rezanie dreva. Uhlie sa aj v súčasnosti používa pri výrobe železa, ktorý bol použitý pri výrobe strojov a nástrojov, ako aj stavby lodí a mostov.
Avšak priemyselná revolúcia má aj svoje výrazné negatívne dopady, ktoré priniesla až neskoršia doba vo forme sekundárneho dopadu na životné prostredie a zdravie obyvateľstva. Použitie tovární a hromadnej výroby viedlo k postupnému vyčerpaniu niektorých prírodných zdrojov (neobnoviteľných) a k trvalému poškodeniu životného prostredia. Jedným z príkladov tohto úbytku je odlesňovanie (odstránenie stromov a lesného porastu) za účelom využitia vo výrobe a paliva. Odlesňovanie má aj svoje sekundárne dopady na životné prostredie a to likvidácia biodiverzity a ich jednotlivých zložiek, napríklad potrebných pre život ľudí na zemi. Zatiaľ čo priemyselná revolúcia bola príčinou pozitívnej zmeny v priemyselnom svete, nie je pochýb o tom, že neskôr spôsobila zmätok v životnom prostredí, v ktorom prežívame náš každodenný život. Vyčerpávanie prírodných zdrojov, emisie uhlíka, znečistenia a zdravotné problémy ľudskej populácie sú len úlomky z tých negatív, ktoré nám postupne prináša odvrátená tvár dopadu priemyselnej revolúcie na samotnú matku zem. Aj keď to bol čas hospodárskeho rastu a rozvoja, priemyselná revolúcia ovplyvnila životné prostredie negatívnym spôsobom. Priemyselná revolúcia znamenala zásadný zlom v ekológii Zeme a vo vzťahu ľudí so životným prostredím. Priemyselná revolúcia dramaticky mení (podotýkam hlavne v 20.storočí) každý aspekt ľudského života a životného štýlu (konzumná spoločnosť bez ohľadu na jej dopady). Najhojnejší dôkaz vplyvu priemyselnej revolúcie v modernom svete je vidieť v celosvetovom raste ľudskej populácie, okázalého životného štýlu-konzumácie a tvorbe odpadov. Čo to znamená?
Rast ľudskej populácie je nerozlučne spätý so zvýšeným využívaním prírodných a umelých zdrojov, energie, pôdy pre pestovanie potravín a bývanie, odpadov, vedľajších produktov, ktoré znečisťujú životné prostredie, alebo musia byť likvidované (spôsobmi nešetrnými na životné prostredie a zdravie populácie). Tento exponenciálny rast populácie vedie k exponenciálnym požiadavkám na zdroje energie, potravín, bývania (urbanizácia) a pôdy, a tým aj exponenciálny nárast odpadov a vedľajších produktov (medzi ktoré patrí aj naša dnešná tematika priemyselných odpadov a kalov z dôvodu obavy o nevhodnú likvidáciu priemyselných odpadov).
Po celom svete existujú rôzne druhy znečistenia, ktoré interferujú s kvalitou života všetkých živých tvorov a s prirodzeným fungovaním ekologických systémov na Zemi. Hoci niektoré znečistenia životného prostredia sú dôsledkom prirodzených príčin (napr. emisií metánu z dobytka a toxických látok vylúčených z vulkánov), najväčšie znečistenie je spôsobené ľudskou činnosťou. Viacero z najväčších znečisťovateľov životného prostredia pochádza z chemického priemyslu (pesticídy), spracovanie ropy (petrochémia), hutníctva (tavenie kovov, železa a ocele) a spracovateľského priemyslu potravín. Všetci patria medzi veľkých užívateľov (odberateľov) energie, ktorej výroba produkuje veľké množstvo odpadu a znečistenia. Iný priemysel má menší potenciálny vplyv, ale je stále považovaný za veľmi problematický segment, pokiaľ ide o znečistenie. K týmto odvetviam patrí textil, koža, farby, plasty, farmaceutický a papierenský priemysel. Segmenty priemyslu, ktoré sú často mimo tradičného odvetvia spracovateľského priemyslu, ale napriek tomu výrazne prispievajú k degradácii životného prostredia patria stavebníctvo a doprava (kamióny, vlaky a lode – spolu s ďalšími činnosťami, ako je výstavba ciest). Industrializácia sveta má hlboký vplyv na obyvateľov a životné prostredie. Negatívne vplyvy na životné prostredie v poslednej dobe vyvolávajú potrebu ochrany životného prostredia a koncepciu spoločnosti v interakcii s prostredím. Ľudia by sa mali snažiť predvídať ich činy a byť pripravení konať v prospech potreby harmónie. Jedným z najväčších faktorov, ktoré sú v rozpore s prostredím popri priemyselnej revolúcii je ekonomika. Ekonomika má spoločný pôvod s ekológiou, takže tieto dve disciplíny by mali komunikovať a pracovať v symbióze, ale to sa pravdepodobne nestane (alebo aspoň nezblížia na potrebnú hranicu). Prečo? Ekológia uprednostňuje spoluprácu, ochranu a partnerstvo, zatiaľ čo ekonomika uprednostňuje súťaž, expanziu a dominanciu.
Vráťme sa k našej podstate, a to k priemyselnej kontaminácii a pomenovaním tých možností a snáh (schválne neuvádzam prevencií a riešení), ktoré dokážu túto zvrátenú degradáciu minimalizovať. Priemyselné znečistenie je primárna kontaminácia odpadmi z továrni, banských a stavebných činností životného prostredia. Priemyselné znečistenie je forma znečistenia, ktoré je priamo spojené s priemyslom a tým jeho priemyselný odpad primárne ohrozuje životné prostredie a sekundárne obyvateľstvo. To predstavuje znečistenie pôdy, ovzdušia a vodných plôch, prameňov a zdrojov. Priemyselné znečistenie spôsobuje zhoršenie zdravotného stavu obyvateľov, ktorí žijú v blízkosti priemyselných odvetví. Znečistenie môže mať aj podobu chemických látok alebo energie, ako sú hluk, teplo, alebo svetelná energia. Možnosťou je aj prísnejšia a dôveryhodnejšia kontrola znečisťovania, čo je termínom pre starostlivosť o životné prostredie. To znamená, že sa obmedzujú (cestou uváženia a zákonov) všetky druhy priemyselných odpadov (aj emisie). Bez obmedzovania znečistenia, budú odpadové produkty zo spotreby, vykurovania, poľnohospodárstva, ťažby, výroby, dopravy a ďalších ľudských aktivít neustále hromadiť, rozptylovať a tým vážnejšie degradovať životné prostredie. Výsledkom snahy o obmedzovanie priemyselných odpadov je aj prijatie právnych predpisov (mnoho národmi na svete) na ochranu životného prostredia pred nepriaznivými účinkami znečistenia, ktoré regulujú rôzne druhy znečistení a zároveň zmierňujú nepriaznivé účinky znečistenia. Kontrola znečisťovania sa stáva čoraz prosperujúcejším odvetvím vo všeobecnom priemysle. Vysoko znečisťujúce odvetvia, akým je hutníctvo a spracovanie surovín, chemický a petrochemický priemysel a výroba energie často vedú k expanzii kontroly znečisťovania, detoxikácie a technológií na nakladanie s odpadmi, meracích prístrojov a monitorovacích systémov. Nielenže táto technika sa stáva efektívnejšou a konkurencieschopnejšou, ale mnohé z nich vytvárajú podmienky pre investície a zamestnanosť.
Hlavnou hnacou silou politiky životného prostredia je vplyv znečistenia na ľudské zdravie. To vedie k ekonomickým nákladom v podobe vyšších výdavkov na zdravotnú starostlivosť a zníženú ponuku personálnych zdrojov. Znečistenie ovplyvňuje aj prirodzené zdroje, ako je pôda a voda, znižuje ich
produktivitu a vyžaduje značné zdroje vynaložené na ich sanáciu. Cieľom by malo byť, aby sa internalizovali náklady za znečistenie a zároveň minimalizovali hospodárske a sociálne dôsledky. Význam rozvoja postupov ochrany životného prostredia je zabezpečiť efektívny priemyselný program nakladania s odpadmi a cestou legislatívy vytvoriť priestor takej „ekodane“, ktorá bude minimalizovať priestor pre kontaminovanie a degradáciu ako životného prostredia, tak aj nášho zdravia. Načo? Environmentálne hrozby spojené s industrializáciou sú výzvou pre ďalšiu udržateľnú priemyselnú revolúciu, zahŕňajúce alternatívne zdroje energie. Ak priemyselný rozvoj a rast má byť udržateľný v dlhodobom horizonte, budeme musieť radikálne zmeniť, pokiaľ ide o kvalitu technológií a produkcie. Tento rast má závažné dôsledky pre budúcnosť svetových ekosystémov a jeho základných prírodných zdrojov. Znečistenie nie je synonymom pokroku, a preto nadišiel čas pre nové koncepcie rozvoja. Všeobecne platí, že ten priemysel a priemyselné činnosti by mali byť podporované, ktoré vytvárajú menej znečistenia a odpadov, a tým minimalizujú nezvratné negatívne vplyvy na ľudské zdravie a životné prostredie. Umožní to stabilné zníženie obsahu energie a zdrojov budúceho rastu prostredníctvom zvýšenia efektivity využívania zdrojov, zníženia odpadov a podpory využitia zdrojov a  recyklácie.
Záverom ešte jeden výrok k všeobecnosti odpadov: Odpady sú látky alebo predmety, ktoré sú zneškodňované alebo určené na likvidáciu, pričom sa vyžadujú byť zlikvidované podľa ustanovení právnych predpisov, v harmónii so životným prostredím a bytostným priestorom populácie.